Ako Ázia zmenila názor na Iniciatívu „Jedno pásmo a jedna cesta“

13. decembra 2018

Prezident Abdulla Yameen koncom augusta tohto roku oslavoval otvorenie mosta, ktorý vybudovali čínski konštruktéri a spojili tak dva ostrovy v rámci exotického súostrovia. Prezident tejto krajiny označil projekt za „bránu k zajtrajšku a novým príležitostiam“.

Yameen však už o necelý mesiac po tom prišiel o svoj mandát a nová vláda palmami lemovanej krajiny pri pobreží Indie postupne začala odhaľovať obrovské dlhy, ktorými krajinu zaťažil jej predchádzajúci líder. Yameen bol totiž veľkým fanúšikom samotnej Číny, ktorý otvorene väznil svojich súperov a nepohodlných sudcov, pričom si vo veľkej miere požičiaval peniaze z Pekingu, ktoré boli nevyhnutné na vybudovanie novej pristávacej dráhy pre hlavné letisko na Maldivách, nových obytných projektov, nemocníc a prirodzene aj nového 2,1-kilometrového „mostu priateľstva medzi Čínou a Maldivami“.

Podobné: 5 megatrendov, ktoré budú formovať svet a naše investičné rozhodnutia

Štátni predstavitelia Maldív nedávno cestovali do Naí Dillí, kde vyjadrili svoju frustráciu nad neudržateľným dlhom svojej krajiny voči Číne, ktorý dosahuje hodnotu takmer 20% HDP ostrovného národa. Jednou z hlavných tém bola aj nespokojnosť nad nevysvetliteľným uprednostnením čínskeho financovania v rámci Iniciatívy Jedno pásmo a jedna cesta („One Belt and One Road Initiative; BRI“). Ideálnym príkladom tohto paradoxu je prípad, keď predchádzajúca vláda Maldív odmietla ponuku domácej inštitúcie na odkúpenie istej nemocnice v hodnote 54 miliónov dolárov a namiesto toho uprednostnila „nafúknutú“ čínsku ponuku vo výške 140 miliónov dolárov.

Fayyaz Ismail, ktorý je ministrom pre ekonomický rozvoj Maldív, povedal: „Poriadne sme sa popálili.“

Jedno Pásmo a jedna cesta. Moderné prevedenie Hodvábnej cesty pod réžiou Číny má oživiť a rozšíriť starobylé obchodné trasy.

Turistami vyhľadávané Maldivy však nie sú jediným ázijským štátom, ktorý si už stihol uvedomiť, že prísľub čínskeho prezidenta Xi Jinpinga, týkajúci sa oživenia starobylých obchodných ciest naprieč kontinentom, je príliš dobrý na to, aby bol skutočne pravdivým.

Po období bezprecedentného financovania rozsiahlych projektov od železníc až po diaľnice v chudobnejších krajinách na území celej Ázie sa v súčasnosti prístup zúčastnených aktérov začína meniť. Vlády zaujímajú omnoho opatrnejší prístup najmä k veľkým plánom Číny, ktorá sa zdanlivo snaží zásadne transformovať menej vyspelé regióny vo svojom okolí. Pobúrenie voličov sa ozýva z viacerých štátov od Malajzie po Srí Lanku, za čo sú zodpovedné developerské zmluvy vnímané verejnosťou ako nespravodlivé alebo skorumpované. Podobné podozrenia vo viacerých prípadoch vyvolávajú opätovné posudzovanie uzavretých dohôd, vyšetrovanie a dokonca aj pozastavenie projektov, ktoré sa iba nedávno považovali za samozrejmé a prospešné.

Andrew Small, ktorý je vedúcim ázijských projektov v americkej organizácii German Marshall Fund, vysvetlil: „Prvá fáza Iniciatívy Jedno pásmo a jedna cesta je efektívne ukončená. Zatiaľ sa na scéne neobjavil nový model ďalšieho vývoja, ale je zrejmé, že ten starý – takmer výhradne sústredený na rýchlosť a rozsah – už nie je udržateľný.“

Čínske úrady zaznamenali všetky ohlásené príklady nekalého podnikania, v dôsledku čoho už v súčasnosti prehodnocujú a upravujú svoje plány pre globálnu infraštruktúru. Uvedomujú si totiž, že zle realizované projekty môžu vážne poškodiť reputáciu Číny a obmedziť budúci vývoj akejkoľvek iniciatívy.

Pohľad na novú pristávaciu dráhu, ktorú postavila čínska developerská spoločnosť Beijing Urban Construction Group na medzinárodnom letisku Velana na ostrove Hulhule, Maldivy.

Ázia v súčasnosti zúfalo potrebuje zrealizovať modernizáciu infraštruktúry. Okrem Číny však žiadna iná krajina nemá vôľu ani dostatočné zdroje na uspokojenie dopytu po rozsiahlych investíciách. Kritika zo strany ázijských krajín navyše prichádza v citlivom období narastajúceho medzinárodného skepticizmu voči čínskym globálnym zámerom. Zatiaľ čo sa veľká pozornosť venuje konfliktu prezidenta Donalda Trumpa s prezidentom Xi Jinpingom v oblasti obchodu, technológií a prístupu na trh, vlády v celej Európe, Austrálii a Japonsku sprísňujú preverovanie čínskych investícií, a to najmä v rámci rozvoja kritickej infraštruktúry, ktorá zahŕňa napríklad kľúčové prístavy a sieťové systémy.

Čína síce vo svojich interných správach uznala negatívne reakcie svojich susedov, ale dala si za cieľ pokračovať v iniciatíve svojho lídra práve v období, kedy ekonomika krajiny čelí problémom. Príslušné orgány potvrdili, že zvýšia dozor nad realizáciou investícií v rámci projektu Jedno Pásmo a Jedna Cesta a sú pripravené na prijímanie nových opatrení zameraných na obmedzovanie protizákonnej podnikateľskej činnosti.

Small z organizácie German Marshall Fund uviedol: „To bude mať za následok väčšiu ochotu opätovne prerokovávať zmluvné podmienky, zvýšenie zamerania na kvalitu projektov, väčšie úsilie spolupracovať s partnermi z krajín tretieho sveta, akým je Japonsko, a lepší vzťah k politickým a makroekonomickým rizikám“.

Buldozér pri výstavbe prístavu Gwadar v Pakistane, ktorý bol financovaný čínskym projektom.

Zmena postoja ázijských vlád k súčasnej čínskej iniciatíve je už hmatateľná. V Pakistane, ktorý bol po celé desaťročia verným spojencom Číny, ozbrojení militanti pobúrení čínskymi investíciami minulý mesiac surovo napadli čínsky konzulát v meste Karáči a usmrtili siedmych ľudí.

Srí Lanka vyjadrila nespokojnosť nad obrovským ekonomickým vplyvom Číny ako hrozbou pre vlastnú suverenitu. Vláda Mjanmarska medzitým kritizuje „absurdnú“ sumu 7,5 miliardy dolárov za výstavbu svojho prístavu, ktorý je financovaný Čínou ešte na základe dohody s predchádzajúcou vládou.

Podobné: Ázia zhromaždila $22 biliónov ale má problém s dedením

Mahathir Mohamad, ktorý bol v máji zvolený za premiéra Malajzie, tiež ostro kritizoval viaceré čínske investície. Aktuálne konanie tejto krajiny navyše označil za „novú verziu kolonializmu“ – následne pozastavil realizáciu čínskeho železničného projektu v hodnote 20 miliárd dolárov a úplne zrušil tri ďalšie developerské projekty v hodnote 3 miliárd dolárov. India zase kritizuje Jedno pásmo a cestu preto, lebo iniciatíva investuje 60 miliárd do infraštruktúrnych projektov v Pakistane, vrátane spornej oblasti Kašmíru, na ktorú si India robí nárok.

Mahathir Mohamad, premiér Malajzie.

Aj administratíva Donalda Trumpa medzitým potvrdila svoje záporné stanovisko voči Iniciatíve Jedno pásmo a cesta. Viceprezident Mike Pence na nedávnom summite Združenia národov juhovýchodnej Ázie v Singapure povedal, že USA „neponúka žiadne obmedzujúce pásmo ani jednosmernú cestu“.

Napriek všetkým spomenutým faktom ostáva nepopierateľnou skutočnosťou, že Ázia jasne potrebuje rozšíriť a zdokonaliť svoju infraštruktúru. Ázijská rozvojová banka predpokladá, že región bude v priebehu nasledujúceho desaťročia potrebovať diaľnice, železnice a ďalšiu infraštruktúru v celkovej hodnote 26 biliónov dolárov.

Pang Zhongying, ktorý je profesorom medzinárodným vzťahov na Univerzite v Macau, vysvetlil: „Iniciatíva Jedno pásmo a cesta je na svete iba päť rokov a Čína po celú túto dobu zbiera nové a hodnotné poznatky. Je správne, aby teraz pristúpila k prehodnoteniu svojich projektov s zvýšila dôraz na kontrolu rizika.“

Zdroj: Bloomberg

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×