Ako Honda prežila obchodnú vojnu s USA a získala si Američanov

2. júla 2019

V roku 1979 si 22-ročný Neil Vining všimol ponuku na pracovnú pozíciu, ktorá ho naozaj prekvapila. Japonská automobilka Honda totiž hľadala amerických pracovníkov pre svoju prvú továreň na území USA.

Vining, ktorý je v súčasnosti hlavným inžinierom továrne spoločnosti Honda v meste Marysville, povedal: „Bol to tak trochu šok. Nechápal som, prečo sa Honda rozhodla usadiť v štáte Ohio.“

Marysville bol v tom čase malým mestečkom, kde žilo iba približne 7 000 ľudí. Nachádzala sa tu jedna stredná škola, niekoľko obchodov a jedna reštaurácia. Jednalo sa o miesto, ktoré sa ani zďaleka nepodobalo na industriálne srdce amerického automobilového priemyslu v Detroite.

Vining, ktorý predtým pracoval pre malého výrobcu motorov, vysvetlil, že zamestnanie v novej továrni spoločnosti Honda mu pripadalo ako životná príležitosť: „Honda bola všeobecne známou značkou. Poznali sme ju ako synonymum kvality za rozumnú cenu.“

Vining bol jedným z pôvodných 53 amerických a 11 japonských zamestnancov prvej americkej továrne na motocykle Honda, ktorá sa v roku 1982 rozšírila na automobilový závod. Japonsko sa odvtedy hlboko zakorenilo do amerického automobilového priemyslu.

V súčasnosti na celom území USA pôsobia továrne spoločností Honda, Nissan, Toyota a Subaru, pričom Toyota a Mazda plánujú v Alabame vybudovať nový závod na montáž automobilov v hodnote 1,6 miliardy dolárov, ktorý bude po otvorení v roku 2021 zamestnávať približne 4 000 ľudí. Japonskí výrobcovia automobilov v minulom roku na území Spojených štátov vytvorili celkovo 1,6 milióna pracovných miest.

Podobné: Sektor robotických taxislužieb by do roku 2030 mohol mať hodnotu $2 bilióny

Japonskí výrobcovia automobilov tvrdia, že sú zodpovední za výrobu až tretiny všetkých vozidiel, ktoré aktuálne premávajú po Spojených štátoch, pričom v roku 2018 nakúpili americké autosúčiastky v celkovej hodnote 61,2 miliardy dolárov. Napriek tomu však treba poznamenať, že mnohé z týchto automobilov využívajú komponenty dovážané z Japonska – v priebehu minulého roka sa jednalo o dovoz v hodnote 16 miliárd dolárov.

Mapa: Japonské automobilky v roku 2018 prevádzkovali výrobné haly, zariadenia spojené s výskumom a vývojom a distribučné centrá v 28 štátoch USA

Prezident Donald Trump to však považuje za problém. V máji vyhlásil dovážané autosúčiastky a vozidlá za hrozbu národnej bezpečnosti a vyhrážal sa, že na ne uvalí colné tarify až vo výške 25%.

Budúcnosť japonského automobilového priemyslu na americkej pôde sa v dôsledku toho stala veľmi neistou. Nie je to však po prvýkrát, čo japonské automobilky čelili hrozbe obchodnej vojny. Spojené štáty už v osemdesiatych rokoch minulého storočia uvalili na japonských výrobcov automobilov vysoké colné tarify v domnienke, že sa im podarí presunúť automobilovú výrobu napäť do Ameriky. Tieto opatrenia však nesplnili svoj zamýšľaný účel a namiesto toho pomohli k prosperite značky Honda a ďalších japonských spoločností.

Keď Honda dorazila do Spojených štátov, štítok „vyrobené v Japonsku“ bol poznačený zlými spomienkami na druhú svetovú vojnu a takto označené produkty boli považované za menej kvalitné v dôsledku nízkej úrovne ekonomického rozvoja v Japonsku v povojnových rokoch.

Wanda Jamesová, ktorá napísala knihu o japonských automobiloch v Amerike, vysvetlila: „Japonskí výrobcovia automobilov museli prekonať množstvo predsudkov a čelili všeobecnému posmechu.“

V priebehu päťdesiatych rokov minulého storočia však na trh v Spojených štátov prišli kvalitné japonské výrobky, ako napríklad fotoaparáty Minolta a Pentax, ktoré zmenili mienku americkej verejnosti o tejto krajine.

V roku 1959 bola založená spoločnosť American Honda Motor Co. v Los Angeles, spojila sa s niekoľkými miestnymi predajcami a do USA začala dovážať malé motorky ako napríklad model Honda 50. Objem predajov spoločnosti American Honda Motor v roku 1960 dosahoval hodnotu vyše 500 000 dolárov, pričom do roku 1965 sa vyšplhal až na úroveň 77 miliónov dolárov.

Marketingová kampaň spoločnosti Honda z roku 1963 v USA.

Napätie medzi Spojenými štátmi a arabským svetom v roku 1973 vyústili do ropného embarga, čo viedlo k výrazne zvýšeným cenám pohonných hmôt. Americkí spotrebitelia začali prejavovať dopyt po menších vozidlách s efektívnejšou spotrebou paliva, vďaka čomu japonskí výrobcovia automobilov nadobudli značnú výhodu v porovnaní s americkými značkami s mimoriadne vysokou spotrebou. Práve vďaka tomuto faktu si japonské automobilky udržiavajú priazeň amerických motoristov až dodnes.

Predaje japonských automobilov boli tiež umocnené v dôsledku zákona o čistom vzduchu z roku 1970, ktorý obmedzil množstvo olova v benzíne. Inžinieri spoločnosti Honda v roku 1974 vytvorili nový typ spaľovacieho motora, vďaka ktorému sa vozidlo Honda Civic stalo prvým automobilom spĺňajúcim nové prísne limity na emisie z výfukov. Spoločnosť American Honda sa v roku 1975 rozhodla expandovať do nových regiónov, v dôsledku čoho vznikol aj závod v meste Marysville.

Keď v 80. rokoch zasiahla Spojené štáty recesia, Japonsko bolo druhou najväčšou ekonomikou na svete a mnohí Američania sa obávali, že USA prídu o pozíciu svetového lídra. V roku 1981 nastúpil do Bieleho domu prezident Ronald Reagan a Spojené štáty začali tlačiť na Japonsko, aby otvorilo svoj trh americkým spoločnostiam a znížilo nerovnováhu v obchode medzi týmito dvoma krajinami – podobne sa v súčasnosti aj Trump snaží znížiť obchodný deficit s Čínou, ktorá je aj aktuálne druhou najväčšou svetovou ekonomikou.

Medzi Washingtonom a Tokiom sa rozpútala obchodná vojna, keď americká administratíva obmedzila počet dovážaných vozidiel do Spojených štátov. Japonskí výrobcovia mohli v roku 1981 exportovať do Ameriky iba 1,68 milióna vozidiel, pričom pred zavedením kvót bolo v roku 1980 dovezených do USA až 1,82 milióna automobilov.

Americkí spotrebitelia, ktorí sa v konečnom dôsledku stali obeťami boja dvoch mocností o globálnu ekonomickú dominanciu, boli nútení platiť viac za každý automobil japonskej výroby. Podobný efekt sa pritom prejavuje aj v súčasnosti, keďže maloobchodní predajcovia uvádzajú, že colné tarify uvalené na dovážané čínske výrobky zvyšujú ceny spotrebiteľských tovarov na domácom trhu.

S cieľom vyhýbať sa kvótam na počet dovážaných automobilov sa v priebehu 80. rokov viacero japonských automobiliek rozhodlo presunúť svoju výrobu na americký kontinent a nadviazať spojenectvá s domácimi výrobcami.

Značka Nissan otvorila svoj prvý výrobný závod počas roku 1983 v Tennessee a Toyota sa v roku 1986 usídlila v Kalifornii – v meste Fremont, kde začala spolupracovať so spoločnosťou General Motors.

Japonskí výrobcovia sa vysporiadali s obmedzeniami v dovoze do USA aj ďalším spôsobom – vo zvýšenej miere sa sústredili na predaj lukratívnejších luxusných vozidiel, medzi ktoré sa zaradili Honda Acura a Toyota Lexus. Postupne sa stali konkurenciou stredne veľkých automobilov, ktoré boli tradične primárnym zameraním amerických značiek.

Podobné: 171 rokov pred Teslou – vývoj elektrických vozidiel

Japonskí výrobcovia sa tak nakoniec prispôsobili politickej klíme a podarilo sa im rozkvitať. Takmer jeden z troch osobných automobilov predávaných v Spojených štátoch v roku 1991 vyrobila spoločnosť v japonskom vlastníctve. Toyota do roku 2007 predbehla spoločnosť General Motors (GM) a stala sa vedúcou svetovou automobilkou.

Odvtedy prešlo 12 rokov a japonskí automobiloví výrobcovia sú opäť pod paľbou. Trump síce tvrdí, že colné tarify prospejú americkej ekonomike, no odborníci varujú, že táto prezidentova taktika by v skutočnosti mohla zasadiť zničujúcu ranu americkým spotrebiteľom a pracovníkom.

Thomas J. Prusa, ktorý je profesorom ekonómie na Rutgersovej univerzite, povedal: „Keď sa pozrieme na historické údaje, malo by byť jasné, že prísne kvóty na japonské automobily a súčiastky uškodia nie len americkým spotrebiteľom, ale aj americkým firmám. Dôvodom je fakt, že mnohé americké pracovné miesta sú napojené na dodávateľské reťazce, ktoré začínajú v Japonsku.“

Zdroj: Bloomberg, WSJ

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×