Donald Trump nemôže žiť bez OPECu

27. novembra 2018

Americké ministerstvo spravodlivosti v súčasnosti oficiálne prehodnocuje protimonopolné zákony zamerané na obmedzenie moci organizácie OPEC voči svetovým trhom s ropou. Tým sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že americký prezident Donald Trump bude čoskoro podpisovať novú legislatívu namierenú proti tejto organizácii. Takýto vývoj situácie síce aktuálne vyzerá lákavo, ale negatívne dopady ukončenia vplyvu tejto inštitúcie na ceny ropy by z dlhodobého hľadiska prevyšovali akékoľvek momentálne výhody.

Zákony orientované proti organizácii OPEC už boli predložené ako v americkej Snemovni reprezentantov, tak aj v Senáte, avšak ani jedna komora zatiaľ nehlasovala o ich schválení. Súdny výbor Snemovne pritom už v priebehu júna tohto roku schválil takzvaný Zákon o neprípustnosti kartelov v oblasti produkcie a vývozu ropy („No Oil Producing and Exporting Cartels Act; NOPEC“).

Tento zákon by efektívne upravil Shermanov protimonopolný zákon z roku 1890, vďaka čomu by americký generálny prokurátor nadobudol možnosť podať žalobu proti organizácii OPEC v prípade, že by sa pokúšala cieľavedome kontrolovať produkciu ropy alebo ovplyvňovať jej ceny. Predchádzajúci americkí prezidenti uviedli, že by vetovali akúkoľvek podobnú zmenu legislatívy. Zatiaľ je však nemožné predvídať, ako sa zachová prezident Trump.

Trumpova záľuba v lacných pohonných hmotách a pravidelných vyjadreniach voči OPECu na sociálnej sieti Twitter naznačuje, že zákonodarcovia majú tentokrát v Bielom dome omnoho väčšieho spojenca. Trump však zároveň verejne podporuje korunného princa Mohammeda bin Salmana zo Saudskej Arábie, čo naznačuje, že dokonca aj tento nevyspytateľný prezident by sa nakoniec mohol rozhodnúť proti podpísaniu navrhovaného zákona. Táto legislatíva by totiž výrazne ohrozila ropné kráľovstvo a jeho mladého budúceho lídra, ako aj predaj amerických zbraní saudskoarabskej armáde – čo je jedným z Trupových súčasných cieľov.

Logika za návrhom legislatívy NOPEC je zrejmá. Náklady na nákup ropy predstavujú približne 60% amerických cien pohonných hmôt, čo je oveľa viac ako v Európe, kde väčšinový podiel na týchto cenách tvoria dane. Keď sa USA podarí obmedziť moc OPECu v rámci zvyšovania ceny ropy a následne znížiť cenu tejto komodity, okamžite sa dopracuje k lacnejšiemu benzínu a nafte. Prínosy takéhoto kroku by sa prejavili na celej základni Trumpových voličov a dali by sa jednoznačne spojiť so zmenou legislatívy. A to by vyhovovalo každému politikovi.

Situácia však nie je taká jednoznačná. Zvyšujúca sa produkcia ropy na území USA znamená, že tento sektor prispieva k ekonomike krajiny v omnoho väčšej miere ako pred niekoľkými rokmi. Výhody plynúce z nízkych cien ropy sú preto v súčasnosti oveľa menej zreteľné ako napríklad v dobe, keď ceny ropy dosahovali 100 dolárov za barel a produkcia v USA dosahovala približne polovičnú úroveň aktuálnej hodnoty.

Analytici spoločnosti Morgan Stanley uviedli, že pokles cien ropy pravdepodobne ešte zhorší „už aj tak problematické“ vyhliadky americkej ekonomiky. Spoločnosť TD Securities zase poznamenala, že takýto vývoj sa môže negatívne odraziť aj na hodnote dolára.

Aký však bude širší dopad toho, keď sa obmedzí schopnosť organizácie OPEC riadiť globálnu produkciu ropy v súlade so zmenami v dopyte? Niet pochýb o tom, že obmedzenie právomocí tejto organizácie naruší schopnosť celého sektora, reagovať na neočakávané poklesy produkcie. Je pravdou, že narastajúca produkcia bridlicovej ropy dovolila Trumpovi uvaliť sankcie na Irán bez toho, aby tým vyvolal nárast cien. Takýto rovnovážny stav však nebude trvať večne. V priebehu piatich rokov budeme potrebovať novú záchrannú sieť. A ak ju nebudú schopné poskytnúť členské krajiny OPECu, komu to pripadne na zodpovednosť?

Saudská Arábia opakovane potvrdzuje, že nebude vyrovnávať ponuku a dopyt iba vlastnými silami. Dohoda, ktorá pomohla navýšiť ceny ropy po ich prudkom prepade v období rokov 2014 až 2015, sa rodila tak dlho najmä preto, lebo kráľovstvo trvalo na tom, aby sa do tejto iniciatívy zapojili aj producenti ropy mimo krajín OPEC.

Podobné: Najväčšiu rafinériu ropy v USA vlastní Saudská Arábia

V poslednej dobe nemáme žiadne skúsenosti s „voľným“ ropným trhom. Kontrole produkcie ropy zo strany organizácie OPEC predchádzala ešte prísnejšia kontrola zo strany najväčších ropných spoločností, takzvaných „Siedmych sestier“ – Exxon, Shell, British Petroleum, Gulf, Texaco, Mobil a Socal. Ešte predtým mala v tomto smere hlavné slovo štátna inštitúcia Railroad Commission of Texas.

Keď teda chceme preskúmať dopady skutočne voľného ropného trhu, musíme sa pozrieť na prvé desaťročia rozvoja tohto priemyslu v priebehu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 20. storočia. Jednalo sa o obdobie s najväčšou volatilitou cien ropy v histórii – s výnimkou 70. rokov minulého storočia, arabského ropného embarga a iránskej revolúcie. Prirodzene, takáto situácia môže vyhovovať obchodníkom, ktorí volatilitu využijú vo svoj prospech. Producenti a spotrebitelia však jednoznačne nebudú spokojní.

Zásadnou je tiež otázka, pri akej cene ropy prestanú spoločnosti zarábať z investícií do nových ropných polí. Analytická agentúra Wood Mackenzie v marci tohto roka zverejnila komplexné hodnotenie potenciálnych nových projektov v tomto smere. Na základe analýzy je zrejmé, že tie najlepšie podniky by dokázali zarobiť aj v prípade, že by sa cena znížila na 20 dolárov za barel. Takýchto producentov však zďaleka nie je dostatok na to, aby vynahradili straty starých ropných polí. Keď však ropa typu Brent dosiahne hodnotu 50 dolárov, produkcia v Mexickom zálive a veľký podiel produkcie americkej bridlicovej ropy sa stanú neekonomickými.

Keď teda Američania chcú obmedziť činnosť organizácie OPEC a jej vplyv na ceny ropy, mali by zvážiť dopad svojich cieľov. Jedná sa totiž o nevďačnú ale nevyhnutnú úlohu.

Zdroj: Bloomberg, NYTimes

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×