Ideologická vojna porovnateľných mocností v malom svete

16. 5. 2019

Mali by sme prestať hovoriť o súčasnom konflikte medzi USA a Čínou ako o obchodnej vojne, pretože tento pojem je zavádzajúci. Jedná sa totiž o ideologickú vojnu medzi dvoma porovnateľnými mocnosťami v malom svete. Celý konflikt v konečnom dôsledku nie je ani tak o obchode, ako o dvoch odlišných postojoch k životu, ktoré zahŕňajú diametrálne odlišné prístupy k spôsobu vlády, podnikaniu, individuálnemu správaniu a globálnej geopolitike. Situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že Čína sa čoraz zreteľnejšie stáva mocnosťou porovnateľnou so Spojenými štátmi, pričom v nie príliš vzdialenej budúcnosti možno dokonca prekoná svojho rivala v malom svete, v ktorom bude medzi týmito dvoma krajinami opakovane dochádzať k vzájomnej kolízií.

Tieto dve krajiny síce môžu dookola vyjednávať o vzájomných obchodných vzťahoch, avšak nikdy sa pravdepodobne nezhodnú na týchto kľúčových otázkach – teda rozličných postojoch k životu a neustálych kolíziách dvoch porovnateľných síl. A práve tieto fundamentálne otázky, medzi ktoré patrí napríklad vzťah korporácií a vlády, sú jadrom „obchodného“ konfliktu a miestom, v ktorom vzniká súčasné napätie medzi USA a Čínou.

Bolo by naivné očakávať od Číňanov, aby zrazu začali pristupovať k životu inak, ako to robili v priebehu uplynulých tisícročí. Jedná sa totiž o prístup, ktorý sami označujú za „charakteristický pre Čínu“, čo v podstate znamená konfuciánsky svetonázor postavený na koncepte rodiny. Rovnako by sme ani od Američanov nemali očakávať, že sa postavia k životu inak ako počas 250 rokov svojej histórie – teda v súlade s princípmi individualizmu a demokracie. Tieto dva protichodné spôsoby bytia vo veľkej miere ovplyvňujú názory vodcov oboch mocností na to, ako by mali vyzerať vzťahy medzi vládami, podnikmi a jednotlivcami. O posun hraníc týchto postojov a názorov sa obe zúčastnené strany snažili v priebehu „vyjednávaní o obchodnej vojne“, čo nakoniec viedlo až k zlyhaniu „obchodných rokovaní“ – teda aspoň dočasne.

Podobné: Prečo má komunistická Čína toľko miliardárov?

Čo sa týka týchto rokovaní, mimoriadne relevantnou je skutočnosť, že čas hrá do kariet Číne. Moc tejto krajiny totiž narastá rýchlejšie ako sila USA. To znamená, že je v záujme Spojených štátov, aby sa akákoľvek vojna či konfrontácia odohrala skôr ako neskôr. V záujme Číňanov je zase odkladanie podobného konečného rozuzlenia súčasnej situácie.

Za zmienku tiež stojí aj fakt, že USA a Čína majú vo všeobecnosti rozdielne prístupy k vojnám a konfrontáciám. Čína má tendenciu pokúšať sa vyhrať bez otvoreného bojovania tak, že potichu buduje svoju silu a nakoniec ju predvedie svojmu súperovi, aby sa ten radšej vzdal bez boja. Západná veľmoc medzitým uplatňuje odlišný prístup, o ktorom sa niektorí čínski lídri domnievajú, že sa postupne vyvinul v súlade s vývinom stredomorskej a európskej kultúry. Jedná sa o stratégiu podobnú zvieratám, ktoré si navzájom vymieňajú agresívne údery – takýmto spôsobom však trpia obe strany, až kým sa jedna z nich nepodriadi tej druhej. A zatiaľ čo Číňania majú k takémuto typu vojny odpor kvôli jeho krutosti, predsa len sa môžu odhodlať uplatniť túto stratégiu, ak do toho budú skutočne dotlačení. Inak povedané, Čína uprednostňuje stavať sa k „vojnám“ ako k pretekom v budovaní moci, čo je presne v súlade s konfuciánskou filozofiou tejto krajiny. Zároveň však nebude váhať, keď bude dotlačená do priameho konfliktu založeného na princípe oko za oko. A to je práve situácia, do ktorej sa možno dostávame v súčasnosti.

V každom prípade sa však bude jednať o dlhú ideologickú vojnu, ktorej výsledok bude v prvom rade závisieť od toho, do akej miery sa týmto rôznym ideologickým postojom podarí vybudovať svoje silné stránky – teda kapacity v rámci vzdelávania, ekonomicky, sociálnej sféry, technologického sektora, financií a ozbrojených zložiek, ktoré sú nevyhnutné pre dosiahnutie statusu skutočnej svetovej veľmoci.

K čomu však nakoniec povedie takéto konkurenčné zápolenie? Ray Dalio, ktorý je mimoriadne úspešným správcom hedžového fondu Bridgewater Associates a populárnym influencerom, uviedol, že existujú dva potenciálne výsledky. Po prvé, vedúci predstavitelia USA a Číny by mohli začať vnímať tento konflikt ako jednu veľkú súťaž, ktorá v konečnom dôsledku posilní obe strany. Stačí, aby si obe krajiny uvedomili, že konkurenčný boj, v ktorom vyhrajú obe strany, je omnoho výhodnejším scenárom ako vojna, ktorá po sebe zanechá iba porazených. V druhom potenciálnom prípade však budú výsledky omnoho horšie. Tento scenár nastane v prípade, ak budú lídri oboch krajín tvrdohlavo bojovať o to, aby ich protivník zmenil svoj postoj k životu. Prirodzene, obe krajiny sa takejto existenčnej zmene budú brániť. No podobne ako pri riešení vnútroštátnych konfliktov, všetko bude nakoniec závisieť od toho, ako k sebe budú pristupovať predstavitelia týchto krajín, ktorí majú v rukách skutočnú moc. Práve toto je totiž kľúčovým činiteľom, ktorý zásadne ovplyvní životy ľudí nielen na území Spojených štátov a Číny.

Prepojenie ekonomík USA a Číny

Spojené štáty a Čína na ekonomickej mape sveta nie sú iba obyčajnými susedmi. Ich masívne ekonomiky sú totiž úzko prepojené spôsobom, ktorý robí zo stupňujúcej sa „obchodnej vojny“ dlhodobo neudržateľný konflikt.

Explozívne narastajúca stredná trieda čínskej populácie je kľúčovým trhom amerických spoločností ako Boeing, Apple, Nike a ďalších popredných značiek. Navyše sa očakáva, že úloha čínskych spotrebiteľov vo fungovaní americkej ekonomiky sa bude v blízkej budúcnosti ešte ďalej umocňovať. Na druhej strane sme svedkami nenásytného apetítu USA po lacných tovaroch, ktorý dal vznik obrovskému čínskemu výrobnému sektoru, ktorý zamestnáva milióny pracovníkov.

Nedá sa poprieť, že dve najväčšie ekonomiky sveta sú si navzájom najväčšími obchodnými partnermi. Medzi Čínou a Spojenými štátmi došlo iba v priebehu roka 2018 k výmene tovaru v celkovej hodnote takmer 700 miliárd dolárov. Čína navyše vlastní americké štátne dlhopisy o hodnote až 1,1 bilióna dolárov, v dôsledku čoho je najväčším zahraničným veriteľom USA.

Spojené štáty majú legitímne výhrady voči obchodných praktikám Číny a presvedčiť túto veľmoc, aby otvorila svoj trh americkým predajcom, je mimoriadne dôležitým cieľom súčasnosti ale aj tak budúcnosti.

Čína a Amerika sa však navzájom potrebujú. Súčasné zápolenie prostredníctvom colných taríf, ktoré sa realizuje na princípe oko za oko, ohrozuje jeden z najdôležitejších ekonomických vzťahov na svete – a vzhľadom na vplyv oboch veľmocí predstavuje rovnakú hrozbu aj pre globálnu ekonomiku. A tak v čase, keď by tieto dve krajiny mali pracovať na zavádzaní spoločných pravidiel na nasledujúcich 20 rokov, na seba namiesto toho mieria zbraňou.

Keith Lerner, ktorý je hlavným marketingovým stratégom bankovej skupiny SunTrust, vyhlásil: „Musíme sa naučiť žiť bok po boku.“ A obe krajiny na to majú dobrý dôvod. Postupný úpadok americko-čínskych vzťahov totiž desí investorov aj ekonómov.

Trhový index Dow Jones 13. mája klesol o 617 bodov, teda až o 2,4%, bezprostredne po tom, ako Čína oznámila navyšovanie colných taríf v reakcii na zvýšené tarify zo strany USA, ktoré boli ohlásené týždeň predtým. Peking pohrozil vyššími poplatkami na americký tovar v hodnote 60 miliárd dolárov, ktoré majú zasiahnuť všetko od bavlny a súčiastok do lietadiel až po víno a strojárenské produkty.

Tao Wang, ktorý je hlavným ekonómom pre čínsky trh v spoločnosti UBS, vo vyhlásení klientom banky uviedol: „Riziko plne rozvinutej obchodnej vojny sa podstatne zvýšilo.“

Náprava vzájomných vzťahov nebude jednoduchá

Aj napriek obavám z prehlbujúcej sa obchodnej vojny mnohí investori na nedávnej konferencii SALT v Las Vegas ocenili prezidenta Donalda Trumpa za to, že konfrontoval Čínu v súvislosti s jej neférovými obchodnými praktikami.

Michael Novogratz, ktorý je zakladateľom a generálnym riaditeľom krypto banky Galaxy Digital, prezidentovi povedal: „Čína si už zvykla na túto výhodu. Museli ste zakročiť.“

Optimisti dúfajú, že utrpenie prameniace z obchodnej vojny – ktoré existuje na oboch stranách – obmedzí jej trvanie. Mnohí ekonómovia očakávajú, že Washington a Peking si nakoniec uvedomia závažnosť situácie a dopracujú sa k vzájomnej obchodnej dohode.

Podobné: Kapitalizmus v Amerike funguje

David Kelly, ktorý je hlavným globálnym stratégom spoločnosti JPMorgan Funds, uviedol: „Obchodné vojny sú natoľko škodlivé pre americkú ekonomiku a americké podnikanie, že napriek súčasným obavám nie je pravdepodobné, aby sa stali dlhodobou črtou nášho finančného ekosystému.“

Objavili sa však aj názory, podľa ktorých bude veľmi náročné napraviť naštrbené americko-čínske vzťahy. David Kotok, ktorý je predsedom a investičným riaditeľom spoločnosti Cumberland Advisors, uviedol: „Aj keby sa celá vec zázrakom vyriešila už dnes, medzi USA a Čínou by neexistovala skutočná dôvera po celú nasledujúcu generáciu.“

Zdroj: Bloomberg, WSJ

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×