Kapitalizmus v Amerike funguje

6. decembra 2018

Zakladateľ moderného kapitalizmu Adam Smith v roku 1776 vydal knihu s názvom „Bohatstvo Národov“ a v tom istom roku 13 kolónií vyhlásilo nezávislosť od Veľkej Británie. Toto dielo dodnes ostáva najviac citovaným sprievodcom k prosperite, predovšetkým vďaka svojmu silnému morálnemu základu. Smith totiž napísal, že najslobodnejšie trhy sú vedené neviditeľnou rukou, ktorá prináša prospech všetkým, nielen jednotlivcom a spoločnostiam, ktoré sú motivované svojím vlastným ziskom.

Vyplýva teda otázka, kde vlastne kapitalizmus skutočne funguje v súčasnom svete, ktorý je riadený kleptokratmi, zmietaný obchodnými vojnami a xenofóbiou, ktorá inšpirovala Brexit. Zdá sa, že je to práve v Spojených štátoch amerických.

Americký slobodný trh dosahuje vôbec najväčší rast v rozvinutom svete a ekonomika dokonca od roku 2009 neprestajne vykazuje každoročné navyšovanie hrubého domáceho produktu (HDP). Spojené štáty boli v priebehu ôsmich rokov po finančnej kríze jedinou krajinou mimo rozvíjajúcich sa trhov, ktorá zaznamenala rekordne vysoké hodnoty HDP. Rast americkej ekonomiky každým rokom od roku 2012 prekonával priemerné hodnoty všetkých popredných priemyselných krajín skupiny G8. Ekonómovia agentúry Bloomberg dokonca predpokladajú, že tento trend pokračovať až do roku 2020.

Podobné: 5 megatrendov, ktoré budú formovať svet a naše investičné rozhodnutia

Toto zotavenie však nasledovalo po deviatich mesiacoch výrazného spomalenia ekonomiky, čoho súčasťou bola aj zásadná kontrakcia v druhom kvartáli roku 2009 o hodnote 3,9%. Pesimizmus ohľadom trhu sa vtedy prejavoval počas celého roka, dokonca aj v čase, keď Warren Buffett spravil svoju „stávku na ekonomickú budúcnosť Spojených štátov“ a kúpil spoločnosť Burlington Northern Santa Fe. Jedná sa o železničnú spoločnosť dodávajúcu uhlie, obilie a drevo zo západu a stredozápadu USA a zabezpečujúcu import z Kanady a Mexika a cez Kaliforniu.

Miera nezamestnanosti v Spojených štátoch od roku 2009 klesla z hodnoty 10% na úroveň 3,7%, čo je najvýraznejší pokles v porovnaní s akoukoľvek rozvinutou ekonomikou v danom období. Iba samotná Kalifornia od júla roku 2009 vytvorila 2,9 milióna pracovných miest, čo je najviac medzi všetkými 50 štátmi USA a až o 500 000 miest viac ako v štáte Texas, ktorý sa umiestnil na druhom mieste.

Kalifornia je okrem toho v súčasnosti zodpovedná za viac než polovicu celkového objemu tržieb amerického technologického priemyslu, čím dokonca predbehla Veľkú Britániu a v roku 2017 sa tak stala piatou najväčšou ekonomikou na svete. Zvyšovanie osobných príjmov a miera vytvárania pracovných miest v tomto štáte medzi ostatnými rozvinutými krajinami už od roku 2013 nemá konkurenciu.

Samozrejme treba poznamenať, že ekonomický rast v dvoch najľudnatejších krajinách sveta, Číne a Indii, je rýchlejší ako v Spojených štátoch. Dôležitým podnetom pre tieto ekonomiky však bolo prijímanie reforiem za cieľom vytvorenia voľného trhu, ktoré sa dialo v priebehu posledného desaťročia.

Spojenými štátmi sa však prehnala finančná kríza a spôsobila bezprecedentné straty dokonca aj na miestom trhu s nehnuteľnosťami, pričom tento sektor bol považovaný za mimoriadne odolný už od konca druhej svetovej vojny. Avšak už v prvých 15 mesiacoch zotavovania bol trh s nehnuteľnosťami opäť najvýkonnejším sektorom americkej ekonomiky. Investičný index S&P 500 Real Estate, ktorý sleduje 33 popredných realitných spoločností, v tomto období získal až 71,4%.

Finančná kríza na globálnych akciových trhoch spôsobila straty o hodnote viac než 37 biliónov dolárov, čo kriticky zasiahlo celú korporátnu Ameriku. V istom momente sme boli svedkami toho, že tri z 10 najvýznamnejších spoločností na svete boli čínskymi podnikmi. Spoločnosti Microsoft a Johnson & Johnson boli jedinými hráčmi v top 10, ktorí usmerňovali viac ako 10% svojich príjmov na výskum a vývoj. A práve tento rozdiel sa ukázal byť kľúčovým činiteľom. Do konca roka 2016 už bolo desať najprestížnejších spoločností opäť amerických, ale iba Microsoft a Johnson & Johnson si zachovali svoje postavenie na zozname spomedzi pôvodnej zostavy.

Ako povedal Adam Smith, keď spoločnosti investujú svoj prebytok do inovácií, potenciál pre rast je neobmedzený. Väčšina súčasných svetových lídrov usmerňuje 10% a viac zo svojich príjmov do oblasti výskumu a vývoja, vrátane 19% spoločnosti Facebook a 15% spoločnosti Alphabet. Spoločnosť Amazon.com., ktorá do výskumu a vývoja investuje 13% svojich prostriedkov, sa v tomto roku pripojila k spoločnosti Apple v úlohe jediných dvoch spoločností ktorým sa podarilo dosiahnuť kapitalizáciu vyššiu ako 1 bilión dolárov.

Narastajúca ekonomika sa však ešte musí prejaviť na poklese miery chudoby v USA, ktorá sa nachádza na úrovni 16,8% a zostáva tak na treťom mieste medzi členskými krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Táto hodnota dokonca predstavuje dvojnásobok miery chudoby vo Francúzsku. Rozširujúca sa priepasť medzi bohatými a chudobnými a slabé mzdy v poslednom desaťročí boli obviňované z toho, že podporili protekcionizmus a nepriateľstvo voči prisťahovalcom, najmä tým nelegálnym.

Vláda totiž zohráva určitú úlohu dokonca aj v najslobodnejšej kapitalistickej spoločnosti. Mzdy v Spojených štátoch sa aktuálne navyšujú rýchlejšie ako kdekoľvek v rozvinutom svete, čo je čiastočne spôsobené nárastom minimálnej mzdy na 15 dolárov za hodinu v štátoch Kalifornia, New York a Washington. Štátna a miestna samospráva usmerňuje čoraz väčšie zdroje na rozvoj čistej energie, zdravotnej starostlivosti a celkovej pohody obyvateľstva. Toho dôkazom je aj mimoriadne výhodný rok pre výstavbu cenovo dostupných obytných nehnuteľností, ktorý je aktuálne zaznamenávaný v štáte New York. Pokrok je však nerovnomerný. New York rozšíril projekt „Medicaid“ do takej miery, že iba 8% staršej populácie je v súčasnosti nepoistených, zatiaľ čo pre Floridu táto hodnota predstavuje porovnateľných 18%.

Takéto úspechy by boli nemožné bez ekonomického rastu podnieteného kapitalistami, ktorí môžu slobodne prenasledovať svoje sny. Pozrime sa na Amazon. Úspech spoločnosti v priebehu jej 24-ročnej kariéry vyplýva z ochoty jej zakladateľa Jeffa Bezosa investovať do ambiciózneho prísľubu, do vzdialenej vízie. Spoločnosť Amazon bola po revolúcii predajného priemyslu prinajmenšom päť rokov pred svojou konkurenciou a elegantne prenikla na trh s cloudovými službami, čím získala významnú konkurenčnú výhodu v priemysle, na ktorý ešte aj v súčasnosti smeruje menej ako 10% výdavkov spoločností na informačné technológie.

Smith by sa spokojne pousmial na tým, že globálna pracovná sila spoločnosti Amazon sa v roku 2018 zvýšila o viac než 50% a dosiahla počet 575 700 zamestnancov, zatiaľ čo zisky na akciu spoločnosti vzrástli o 159%. Bezos disponuje majetkom o hodnote viac ako 100 miliárd dolárov a úspešne zvýšil minimálnu mzdu v rámci svojej spoločnosti na 15 dolárov za hodinu – a to pre viac ako 250 000 stálych pracovníkov na území USA a viac ako 100 000 sezónnych zamestnancov spoločnosti.

Napriek tomu by to však mohol byť práve Elon Musk, koho by Adam Smith označil za pravého kapitalistu. Sériový podnikateľ, ktorý okrem automobilky Tesla založil aj vesmírnu spoločnosť SpaceX a pomohol vytvoriť službu PayPal, dokázal podnietiť túžbu celého sveta po elektrických automobiloch a zároveň na tom zarobiť. Spoločnosť Tesla vykonala počiatočnú verejnú ponuku akcií pred ôsmimi rokmi a odvtedy uviedla na trh Model S, Model X, Model 3 a Roadster už v 28 krajinách, pričom pozoruhodne zvýšila svoju trhovú hodnotu z 1,6 miliardy na viac než 50 miliárd dolárov.

Smith by ako otec kapitalizmu pochválil Elona za to, ako po zničujúcej havárii akciového trhu v roku 2008 vrazil predpokladaných 90 miliónov zo svojho bohatstva do svojej začínajúcej spoločnosti. Rovnako ako Buffett, aj Musk spravil to, čo by mal urobiť pri prepade trhu každý kapitalista: investoval do svojho podniku a vyhliadok na to, že sa ekonomika zotaví.

Podobné: Európa nevytvára nových miliardárov, ale je lídrom v udržiavaní bohatstva

Politika USA je síce polarizujúca a obchodné vzťahy so svetom ohrozujú rast krajiny. Aj napriek tomu je v súčasnosti takmer každá časť USA silnejšia. Nič z toho by neprekvapilo Abrahama Lincolna. Ten v jednom zo svojich príhovorov povedal: „Zdravá americká spoločnosť funguje tak, že obozretný a chudobný začiatočník istý čas zarába pre niekoho iného, za prebytok si kúpi pozemok alebo nástroje, začne zarábať pre seba a nakoniec si najme ďalšieho začiatočníka, ktorý mu pomáha. Toto je princíp slobodnej práce. Spravodlivý, veľkorysý a prosperujúci systém, ktorý otvára cestu pre všetkých – všetkým dáva nádej, energiu, pokrok a lepší život.“

To zostáva jadrom amerického kapitalizmu. Neviditeľná ruka prosperity sa tu zatiaľ prejavuje najsilnejšie. Je tiež veľmi pravdepodobné, že to tak ostane aj v blízkej budúcnosti.

Zdroj: Bloomberg, WSJ

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×