Lekcie ktoré nás naučila finančná kríza

11. 9. 2018

Počas nadchádzajúcej jesene si budeme spomínať na desaťročné výročie celosvetovej ekonomickej krízy. Od jej zavŕšenia sme síce zaznamenali zásadné zotavenie, ale treba poznamenať, že bolo pomerne nerovnomerné a najmä pre ľudí v rámci najnižších príjmových skupín, ktorí disponujú iba malými alebo žiadnymi investíciami či úsporami. Títo ľudia bohužiaľ predstavujú takmer polovicu populácie Spojených štátov a zatiaľ čo v poslednej dobe bol prístup k peniazom pomerne jednoduchý v dôsledku nízkych úrokových sadzieb a ďalších stimulujúcich faktorov, iba malý podiel ťažko pracujúcich ľudí mal k týmto výhodám skutočný prístup.

Po odznení krízy sa na scéne objavili nové zákony, nové regulačné a správne orgány – z ktorých väčšina v súčasnosti sotva existuje – nové výbory a podvýbory, ako aj revolučné platformy pre politikov, informátorov a vedúcich pracovníkov na budovanie vlastnej kariéry.

Pozrime sa najprv na konkrétne výsledky ekonomickej krízy na území USA, na základe ktorých budeme dedukovať lekcie do budúcnosti pre celý svet.

  • 8,8 milióna ľudí prišlo o zamestnanie
  • Nezamestnanosť do októbra roku 2009 narástla o 10%
  • 8 miliónov domácností čelilo exekúcii
  • Celkový majetok domácností klesol o 19,2 bilióna dolárov
  • Priemerná cena nehnuteľností sa prepadla o 40% – v niektorých mestách omnoho hlbšie
  • Akciový index S&P 500 v priebehu roka 2008 klesol o 38,5%
  • Prepad hodnoty akciového trhu v priebehu rokov 2008 a 2009 spôsobil celkové straty o hodnote 7,4 bilióna dolárov, čo v priemere predstavovalo približne 66,2 dolára na jednu domácnosť
  • Celkový objem prostriedkov v dôchodkovom sporení krajiny sa v roku 2008 prepadol o 27%
  • Neschopnosť spotrebiteľov splácať hypotéky s nastaviteľnou úrokovou sadzbou sa do roku 2010 zvýšila takmer nad úroveň 30%

Existuje určite ešte oveľa viac štatistík, ktoré ilustrujú obraz deštrukcie a straty spojenej s touto érou. Môžeme jednoznačne konštatovať, že kríza zanechala obrovskú jazvu na fyzickej aj psychickej ekonomickej scéne USA.

Američania by nepochybne chceli veriť v to, že sa z krízy poučili a v súčasnosti sú silnejším a odolnejším národom. To je koniec koncov klasický americký príbeh. Ale ako vo všetkých príbehoch, pravda žije v srdciach zúčastnených a v tomto prípade aj portfóliách tých ľudí, ktorí prežili veľkú finančnú krízu. V najťažších časoch boli vykonané veľké zmeny, prijaté nové zákony a vyrieknuté záväzné prísľuby. Niektoré z nich sa dodržali, ďalšie boli porušené alebo jednoducho vytlačené na vedľajšiu koľaj – banky boli zachraňované štátom, akciové trhy zatieňovali historické rekordy a vláda USA bola nútená poskytovať kritickú pomoc inštitúciám, ktoré sa takmer utopili vo víre nezodpovedného dlhu.

Podobné: Základné investičné ciele

Politickí činitelia čeliaci kríze našťastie spravili tie správne rozhodnutia, zastavili krvácanie ekonomiky a priviedli svoj národ na cestu k zotaveniu a rastu. V súčasnosti je jednoduché podceniť váhu týchto rozhodnutí, ale keby v danej chvíli neboli urobené s presvedčením a pohotovosťou, výsledky ekonomickej krízy by boli pravdepodobne katastrofálne.

Perspektívu najľahšie nadobudneme posúdením nasledujúcich lekcií, ktoré nás ekonomická kríza naučila:

1. Príliš veľké na to, aby padli

Keby boli najväčšie americké banky nútené vyhlásiť bankrot, vniknuté problémy by s najväčšou pravdepodobnosťou zatienili celú svetovú krízu. Federálny rezervný systém a guvernéri týchto bánk však prišli s myšlienkou, že tieto inštitúcie sú „príliš veľké na to, aby padli“, v dôsledku čoho sa americká vláda rozhodla zachrániť zlyhávajúce subjekty. S cieľom vyhnúť sa „systémovej kríze“ bol prijatý Dodd-Frankov zákon o reforme Wall Street a o ochrane spotrebiteľa – jedná sa o rozsiahly legislatívny dokument na 2 300 stranách, ktorý vypracovali bývalí kongresmani Barney Frank a Christopher Dodd. Zákon dal vznik dozorným agentúram, medzi ktoré sa zaradili Rada pre dohľad nad finančnou stabilitou a Rada pre finančnú ochranu spotrebiteľov – účelom týchto inštitúcií je slúžiť v úlohe strážnych psov na Wall Street. Dodd-Frankov zákon tiež nariadil bankám s aktívami nad 50 miliárd dolárov absolvovať záťažové testy a zbavil ich špekulatívnych investícií, ktoré by v konečnom dôsledku mohli úplne ochromiť ich bilancie a ublížiť zákazníkom.

Banky všetkých veľkostí, vrátane regionálnych bánk, družstevných bánk a úverových únií sa týmto opatrenia ostro vzopreli. Namietali, že nová legislatíva ich zaťažuje zbytočnou byrokraciou a bráni im, aby skutočne slúžili svojim zákazníkom.

Napriek tomu sa nedá poprieť, že americký bankový systém je zdravší a odolnejší ako pred desiatimi rokmi. Banky boli v priebehu rokov 2006 až 2009 nadmerne vystavené úverom spotrebiteľov a domácností s nízkym príjmom a v nadmernej miere sa vystavovali pákovému efektu. V súčasnosti sú tieto činitele v medziach normálnych hodnôt a podnikanie bánk je vo všeobecnosti menej komplexné. Tieto inštitúcie aktuálne síce čelia výzvam v rámci tradičného bankového modelu, no nehrozí im kríza likvidity, ktorá by mohla vyústiť do ekonomickej pohromy.

2. Zníženie rizika na Wall Street

Kľúčovým činiteľom ekonomickej krízy bola skutočnosť, že banky vykonávali neopatrné investície s vlastnými peniazmi či dokonca peniazmi svojich klientov. Vo veľkej miere sa v tej dobe rozmohlo aj takzvané obchodovanie na vlastný účet v rámci bánk, čo spôsobilo veľké straty priamo im alebo ich zákazníkom. Súdne procesy sa hromadili a dôvera v bankový systém erodovala ako hrad z piesku počas prílivu.

Všetko toto mal zmeniť takzvaný Volckerov zákon, ktorého cieľom malo byť obmedzenie nadmerného vystavovania sa riziku zo strany popredných amerických bánk. Tie mali okamžite opustiť akékoľvek špekulatívne trhy a vyhýbať sa konfliktom záujmov so svojimi zákazníkmi. Tento zákon bol však nakoniec prijatý až v priebehu apríla roku 2014.

Neel Kashkari, ktorý je prezidentom Federálnej rezervnej banky v Minneapolise, si myslí, že mnohé banky sa zo svojej lekcie nepoučili a aj v súčasnosti potrebujú byť pod dohľadom. Na túto tému uviedol: „Finančné krízy sa odohrávajú v priebehu celej histórie. Nevyhnutne však zabúdame na lekcie z minulosti a opakujeme rovnaké chyby. Regulácia v súčasnosti poľavuje, ale skutočnosťou je, že musíme byť prísnejší hlavne na najväčšie banky, ktoré stále predstavujú riziko pre našu ekonomiku.“

3. Prehnané poskytovanie úverov na prehriatom trhu s nehnuteľnosťami

V útrobách finančnej krízy vrel kotol prehriateho trhu s obytnými nehnuteľnosťami. Oheň pod týmto kotlom bol živený nezodpovedným poskytovaním úverov nevhodným žiadateľom a opätovným predajom týchto úverov prostredníctvom pochybných finančných nástrojov známych ako cenné papiere kryté hypotekárnymi úvermi. Banky následne čelili nesplácaným úverom, nesolventným zákazníkom a rýchlemu poklesu cien obytných nehnuteľností. Banky v Írsku sa tak stali obeťami rizikových cenných papierov, ktoré vzišli z manipulácie s hypotékami v amerických štátoch Indiana či Idaho.

Trh s nehnuteľnosťami sa po desiatich rokoch zotavil už v niekoľkých veľkých amerických mestách a poskytovanie úverov je omnoho kontrolovanejšie. Trhy v New Yorku či Silicon Valley vykazujú úžasné úspechy a úrokové sadzby sú oveľa nižšie ako v roku 2008, takže ani ich budúce zvýšenie pozitívny trend pravdepodobne nenaruší.

4. Morálna dilema? Aká morálna dilema?

Prirodzenou reakciou na krízu je hľadanie vinníka. Tento vinník sa po poslednej kríze síce nenašiel, ale zdalo sa, že mnohé banky a agentúry normalizovali svoje operácie. Ak si však myslíte, že po finančnej kríze sa všetci hráči obrátili na cestu dobra, stačí sa pozrieť na škandál banky Wells Fargo.

Phil Angelides, ktorý vyšetroval príčiny vzniku finančnej krízy a myslí si, že svet sa z nej nepoučil, uviedol: „Zvyčajne sa poučíme z dôsledkov našich chýb. Banky na Wall Street však boli ušetrené akýchkoľvek právnych, ekonomických alebo politických dôsledkov svojho bezohľadného správania a nikdy tak neabsolvovali kritickú analýzu svojich skutkov a zásadných zmien v ekonomike, ktoré podnietili.“

Podobné: Kľúčom k úspechu Warrena Buffetta je dlhodobé investovanie

5. Ako investujeme v súčasnosti?

Investori sa od prepadu trhov počas krízy tešili veľkolepému zotavovaniu. Akciový index S&P 500 sa od začiatku roka 2009 navýšil o takmer 150%. Veľmi nízke úrokové sadzby, nákup cenných papierov zo strany centrálnych bánk v rámci procesu známeho ako kvantitatívne uvoľňovanie a pozoruhodný úspech akcií technologických spoloční zo skupiny FAANG zvýšili celkovú hodnotu svetových akciových trhov o trilióny dolárov. Na scéne sa okrem toho objavili inovatívni robo-poradcovia a automatizované investičné nástroje, ktoré priniesli na trh nový demografický profil investorov. Najdôležitejším činiteľom pokrízovej ekonomiky je však vzostup produktov obchodovaných na burze (ETF) a pasívneho investovania.

Spoločnosť JP Morgan uviedla, že objem kapitálu ETF fondov v tomto roku dosiahol úroveň až 5 biliónov dolárov, čo je zásadný pokrok v porovnaní s hodnotou 0,8 bilióna dolárov v roku 2008. Indexové fondy v súčasnosti tvoria približne 40% cenných papierov obchodovaných na celosvetovej úrovni. Zatiaľ čo ETF fondy ponúkajú nižšie poplatky a vyžadujú menšiu kontrolu, objavujú sa obavy o tom, že v prípade novej ekonomickej krízy nebudú dostatočne odolnými nástrojmi. ETF fondy sa obchodujú podobne ako akcie a investorom ponúkajú likviditu, ktorú pri podielových fondoch nenájdu. ETF fondy boli síce v rokoch 2008 a 2009 iba novinkou, ale odvtedy nezažili žiadnu závažnú krízu či negatívne obdobia. Až pri najbližšom konflikte naozaj uvidíme, aké sú naozaj odolné.

Zdroj: WSJ, BusinessWeek

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×