Moderné umenie a jeho význam pre bohatých zberateľov

1. 3. 2018

Robert a Ethel Scullovci boli majiteľmi lukratívnej taxislužby. V období 50. a 60. rokov minulého storočia sa však pustili do skupovania širokej ponuky newyorských galérií a zhromaždili tak úctyhodnú zbierku umeleckých diel. Nechýbali medzi nimi vtedy populárne diela abstraktných expresionistov, minimalistov či vyznávačov popartu. Scullovci sa veľmi rýchlo preslávili ako vplyvní zberatelia umenia. To im otvorilo cestu do najvyšších kruhov smotánky na Manhattane, čo by sa im budovaním „taxi impéria“ pravdepodobne nepodarilo.

18. októbra roku 1973 sa manželia postavili pred zástup televíznych kamier a v aukčnej sieni Sotheby Parke Bernet ponúkli na predaj 50 kusov zo svojej zbierky. Tento krok im v konečnom dôsledku priniesol 2,2 milióna dolárov. V tom čase sa jednalo o skutočne bezprecedentnú sumu za moderné americké umenie. Omnoho zarážajúcim bol však kontrast medzi pôvodnou cenou obrazov a čiastkou, za ktorú sa nakoniec predali v aukcii. Treba tiež poznamenať, že niektoré z dražených obrazov získali manželia iba zopár rokov pred samotnou aukciou. Obraz maliara známeho ako Cy Twombly, ktorý Scullovci kúpili za $ 750, bol vydražený za úžasných $ 40 000. Maľba od Jaspera Johnsa zakúpená v roku 1965 za približne $ 10 000 im priniesla ohromných $ 240 000. Robert Rauschenberg predal manželom svoj obraz z roku 1958 za $ 900 a tí ho počas aukcie v roku 1973 posunuli ďalej za $ 85 000. Rauschenberg dokonca po ukončení aukcie konfrontoval samotného Roberta Sculla, fyzicky ho napadol a obvinil ho zo znevažovania umelcovej práce. Kritička Barbara Roseová o mesiac neskôr uverejnila článok s názvom „Profit Without Honor“ (Zisk bez cti), v ktorom opísala aukciu ako „moment úpadku sveta umenia“.

Keď sa na aukciu Scullovcov pozrieme spätne, môže nám pripadať skôr ako začiatok než koniec. Ceny vydražených diel sú totiž v porovnaní so súčasnými štandardmi takmer zanedbateľné. Aukčný dom Christie’s dražil v novembri roka 2013 diela povojnových a moderných autorov a výťažok z aukcie predstavoval $ 691,6 milióna. Sochársky výtvor „Balloon Dog“ od Jeffa Koonsa sa stal historicky najdrahším vydraženým predmetom súčasného umelca, pričom jeho hodnota predstavovala $ 58,4 milióna. Aukčná spoločnosť Christie’s prekonala vlastný rekord hneď v priebehu nasledujúceho roka, keď počas novembrovej aukcie zhromaždila pozoruhodných $ 852,9 milióna dolárov za jediný večer. Aukčný dom vydražil koncom minulého roka znovuobjavenú maľbu Leonarda da Vinciho za viac než $ 450 miliónov. Jednalo sa tak o historicky najdrahší umelecký predmet predaný v rámci aukcie. Toto dielo by síce malo logicky spadať do kategórie „starých majstrov“, avšak spoločnosť ju zaradila do aukcie povojnových a moderných autorov. To vypovedá o skutočnosti, že súčasné umenie zastáva skutočne privilegovanú pozíciu na modernom trhu s umením.

Georgina Adamová je autorkou knihy „Big Bucks: The Explosion of the Art Market in the Twenty-First Century“, v ktorej sa venuje hybným silám zodpovedným za astronomicky zvýšenú popularitu súčasného umenia v tomto sektore. Vo svojej publikácii rieši napríklad otázku hodnoty diel svetoznámeho Andyho Warhola. Ten v roku 1963 vytvoril sériu obrazov s názvom „Liz“. Prvý kúsok z tejto série sa v roku 1999 predal za $ 2 milióny, no ďalšie dielo z tej istej série sa už v roku 2007 predalo až za $ 24 miliónov. Trh so súčasným umením bol kedysi vysoko lokalizovaným odvetvím a sústredil sa predovšetkým na územie Spojených štátov a západnej Európy. Aktuálne však predstavuje celosvetový sektor, ktorý láka pozornosť popredných zberateľov, celebrít a bohatých milovníkov umenia zo všetkých krajín bez rozdielu. Najvyhľadávanejšími zberateľskými predmetmi sú diela ikonických umelcov, ktorých podpis sa stal zárukou kvality a prestíže. Thomas Seydoux, ktorý je bývalým riaditeľom oddelenia pre impresionistické a moderné umenie v spoločnosti Christie’s, povedal: „V umeleckom priemysle som začínal pred celými tridsiatimi rokmi. Milionári sa vtedy chválili drahými jachtami a lietadlami, no iba v ojedinelých prípadoch sa zameriavali na nákup luxusného umenia. Najbohatší ľudia sveta si však v súčasnosti nemôžu dovoliť ignorovať oblasť drahého umenia.“

Adamová sa vo svojej druhej knihe s názvom „Dark Side of the Boom: The Excesses of the Art Market in the Twenty-First Century“ venuje negatívnemu vplyvu na umenie samotné, ktorý vyplynul najmä z prílivu peňazí do tohto sektoru. Moderné umenie je totiž čoraz častejšie vnímané ako osobitá trieda aktív a ocitá sa tak v rovnakej kategórii ako akcie, dlhopisy či nehnuteľnosti. Adamová zastáva názor, že umelecké diela veľmi často hrajú úlohu pri zatajovaní finančných prostriedkov či praní špinavých peňazí. Od umelcov sa vyžaduje, aby produkovali čoraz väčší počet diel. Tie musia navyše spĺňať požiadavky súčasného trhu s ohľadom na štýl prác, čím neraz nastáva úpadok kvality umeleckej tvorby.

Postavenie umenia v komplexných sieťach peňazí a moci nemožno nazvať výhradne moderným fenoménom. Mnoho diel renesančných umelcov vzniklo na objednávku členov kráľovských rodín. Začiatok komerčného predaja obrazov sa datuje do Holandskej republiky sedemnásteho storočia. Umelci tu boli v tej dobe oslobodení od dohľadu štátu či cirkvi a začali produkovať maľby určené na predaj, v rámci otvoreného trhu. Joseph Duveen bol obchodníkom s umením, ktorý začiatkom 20. storočia nakupoval diela starých majstrov od ochudobnenej európskej aristokracie a predával ich bohatým americkým priemyselníkom. Duveen vo svojom slávnom vyhlásení povedal: „Európa má obrovské množstvo umenia a Amerika má obrovský objem peňazí.“ Odvtedy sa však výrazne zmenil rozsah a rýchlosť obchodovania s umeleckými predmetmi. Adamová poznamenala, že v súčasnosti sa produkuje a predáva omnoho viac umenia ako kedykoľvek predtým. Umelci, galérie a aukčné domy sa totiž snažia držať krok s jedincami, ktorí disponujú mimoriadne vysokým majetkom. Tých láka zisk a prestíž, ktoré trh s umením aktuálne prináša.

Adamová vo svojej knihe tiež vysvetlila, že na konci 20. storočia nastali dve zásadné zmeny, ktoré v konečnom dôsledku vyústili do súčasného „nafúknutého“ trhu s moderným umením. Prvou zmenou bol narastajúci počet potenciálnych kupcov. Pád komunizmu vo východnej Európe a ekonomická liberalizácia krajín ako Čína a India mali za následok vznik novej vlny miliardárov, ktorí sa chceli pochváliť svojím bohatstvom. Čína si drží pozíciu medzi troma najväčšími trhmi s umením na svete už od roku 2009. Úžasný nárast dopytu po umení bol umocnený aj vznikom nových múzeí, ktorých výstavbu financovala samotná čínska vláda. V priebehu posledného desaťročia bolo v tejto krajine otvorených viac než 1 000 nových múzeí, pričom niektoré z nich sú štátnymi a iné zase súkromnými inštitúciami. K roku 2017 v Číne existovalo približne 200 súkromných múzeí, zameraných na moderné umenie. Budovanie súkromných múzeí je na jednej strane symbolom spoločenského postavenia, no na druhej strane predstavuje cestu k získavaniu povolení pre realizáciu lukratívnych developerských projektov na trhu s nehnuteľnosťami.

Druhou zásadnou zmenou bol odklon od starých majstrov a impresionistov, ktorí už viac nepredstavovali prioritu aukčných spoločností. Predaj moderného umenia bol z historického hľadiska špecializáciou galérií a súkromných obchodníkov. Diela žijúcich autorov sa iba veľmi zriedka objavovali v aukciách. Popredné aukčné domy Sotheby’s a Christie’s si však uvedomili, že prostredníctvom propagovania moderného umenia môžu získať prístup k novým zdrojom vysokých príjmov. Začali tak v podstate zastávať funkciu luxusných značiek. Aukčnú spoločnosť Christie’s dokonca v roku 1998 odkúpil François Pinault, ktorý je majiteľom európskeho predajného konglomerátu Kering a medzi jeho značky patria ikony ako Gucci, Saint Laurent a Balenciaga. Aukčné domy tak začali agresívne popularizovať zdanlivo nekonečný príliv nových umeleckých diel. Spolu s nimi presadzovali honosný životný štýl spojený s miliónovými aukciami, exkluzívne večierky a luxusné vernisáže pre VIP klientelu.

Výsledkom bola skutočnosť, že ceny diel moderného umenia stúpali stále vyššie a vyššie. To následne do tohto sektoru lákalo nových kupcov. Mnohí z nich vstupujú na tento trh výhradne kvôli peniazom. Simon de Pury, ktorý je bývalým predsedom aukčného domu Phillips, povedal: „Poznám niekoľkých kupcov Rothkových obrazov, ktorí tohto umelca vôbec nepoznali, kým cena jeho malieb neprekročila hodnotu 40 miliónov dolárov. Keď si uvedomili, že by mohli predať jeden obraz za $ 40 až $ 60 miliónov, okamžite prejavili záujem.“

Podobné: Prekoná Monet index Dow Jones? Ako plní umenie úlohu investície

Kritici tohto trendu však vyzdvihujú obavy z komodifikácie umenia. Aký vplyv bude mať na umenie (ako verejný tovar) skutočnosť, že jeho hodnota sa udáva výhradne v dolároch? To však nie je jediným problémom. Adamová sa v záverečnej časti svojej knihy venuje faktu, že tajnostkárska povaha trhu s umením a prístup daňových regulačných orgánov k tomuto sektoru umožňujú obchodníkom a zberateľom realizovať finančné transakcie bez verejného dohľadu. Vymenúva niekoľko vysoko profilových podvodov, prípadov prania špinavých peňazí, krádeží a pochybných obchodov. Adamová ako príklad uvádza ruského oligarchu Dmitrija Rybolovleva, ktorý obchodoval s maľbami prostredníctvom Yvesa Bouviera. Ten pomohol ruskému miliardárovi usmerniť do umenia značnú časť svojho majetku, no v konečnom dôsledku sa tento obchodný vzťah stal fiaskom. Kameňom úrazu sa stal Modiglianiho obraz „Nu couché au coussin bleu“ z roku 1916, ktorý Bouvier kúpil za $ 93,5 milióna dolárov a následne ho predal oligarchovi za $ 118 miliónov. Rybolovlev obvinil obchodníka z podvodu, no Bouvier trval na tom, že „sa správal v súlade so svojimi obchodníckymi ambíciami, čo bolo od začiatku známe obom zúčastneným stranám a preto sa nedopustil žiadneho prehrešku.“

Adamová poznamenala, že najznepokojujúcejšie príklady využívania umenia na dosiahnutie finančného zisku sú úplne legálne. Zberatelia a ich agenti neustále hľadajú kreatívne spôsoby, pomocou ktorých sa vyhýbajú plateniu daní. Zakladajú súkromné múzeá a nadácie a obchodujú s umeleckými predmetmi v skladiskách, na ktoré sa nevzťahuje colná povinnosť alebo DPH.

Autorka síce detailne vykresľuje súčasný stav sveta umenia, no vôbec sa nevenuje skutočnostiam, ktoré plynú z aktuálnej situácie. Je iróniou, že nedostatkom jej knihy je skutočnosť, že sa úzko zameriava na konkrétne aktivity na samotnom trhu s umením. Vo veľkej miere opisuje trh s umením z pohľadu narastajúcej majetkovej nerovnosti, ekonomických machinácií a zarážajúcej akumulácie bohatstva v rukách malej skupiny jedincov. Všetky tieto činitele sú zodpovedné za to, že obchodovanie s umením prekvitá aj napriek úpadkom v ostatných finančných sektoroch. Sociológ Olav Velthuis potvrdil, že trh s umením profituje práve z nerovnomerného rozdelenia svetového bohatstva. Novovznikajúci miliardári sa totiž často zameriavajú na nákup ohromne drahých umeleckých diel a týmto spôsobom dávajú svetu najavo svoj vzostup na výslnie.

Dejiny si však v konečnom dôsledku nebudú pamätať, odkiaľ pochádzajú a kam smerujú peniaze prestížnych zberateľov umenia. Nie je náhodou, že medzi najprominentnejších zberateľov patrí napríklad Alice Waltonová, ktorá je dedičkou spoločnosti Walmart, rodina Sacklerovcov či Poju Zabludowicz, ktorého rodina rozdávala úplatky predstaviteľom vlád niekoľkých afrických krajín, výmenou za ťažobné práva. Niet pochýb o tom, že títo jedinci by sa radšej zapísali do histórie ako mecenáši umenia, než ako podnikatelia, ktorí profitovali z ľudského nešťastia.

Zdroj: The Wall Street Journal, Bloomberg, BBC

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×