Najväčšou hrozbou pre ropu nie je Tesla, ale averzia

25. októbra 2018

Vo svetle momentálnej globálnej geopolitickej situácie si mnohí ľudia kladú otázku, v čom spočíva najväčšia hrozba pre ropný priemysel – je ňou revolúcia v oblasti vozidiel s elektrickým pohonom, alebo by sa ropní magnáti mali viac obávať vzostupu obnoviteľných zdrojov energie? Odpoveď je nečakaná, pretože skutočnou výzvou súčasnosti je totiž niečo úplne iné. Jedná sa o averziu.

V žiadnom prípade sa však nesnažíme podkopať význam dvoch uvedených technológií – aj keď treba poznamenať, že v pôvodnom znení sa jedná o veľmi zavádzajúcu otázku. Elektrické vozidlá využívajúce konvenčné zdroje energie, akými je uhlie alebo zemný plyn, nemajú schopnosť úplne eliminovať uhlíkové emisie charakteristické pre automobily s tradičným spaľovacím pohonom. Rovnako ako sa automobily s benzínovým pohonom na začiatku 20. storočia stali výzvou pre konskú dopravu, takú istú úlohu v súčasnosti zohrávajú vozidlá poháňané obnoviteľnými druhmi energie vo vzťahu k motorom s vnútorným spaľovaním.

Dôležitou je skutočnosť, že tento trend sa už vo veľkej miere prejavuje na trhu, ktorý bude mať snáď najväčší vplyv na vývoj celosvetového energetického trhu 21. storočia. Reč je o Číne. Táto krajina sa už od roku 2009 vyznačuje najväčším svetovým trhom zameraným na ľahké úžitkové vozidlá, ktorý sa však v priebehu septembra tohto roku medziročne prepadol až o 12%. Jednalo sa tak už o tretí mesiac po sebe, čo tento trh vykázal klesajúcu tendenciu.

Podobné: Nórsko sa chce stať priekopníkom na trhu s elektrickými lietadlami

Presne opačnú situáciu zaznamenáva predaj elektrických vozidiel, vrátane plug-in hybridov. Ten sa totiž zvýšil o pozoruhodných 75%. Automobily s elektrickým alebo hybridným pohonom predstavujú dokopy iba 5% čínskeho trhu, ale v priebehu troch z posledných štyroch kvartálov zodpovedali za takmer celý rast automobilového priemyslu v krajine.

Elektrické automobily (čierna farba) predstavujú s ohľadom na absolútne hodnoty iba zlomok predajov osobných vozidiel v Číne – vozidlá so spaľovacím motorom sa predávajú v omnoho väčšom objeme (modrá farba). Graf zobrazuje objem predajov na čínskom trhu s automobilmi pre jednotlivé kvartály v rokoch 2016 až 2018.

Predajnosť elektrických vozidiel na čínskom trhu aj napriek tomu vykazuje významný rast – čo je dôležitým ukazovateľom pre vedúce osobnosti automobilových spoločností. Graf zobrazuje nárast alebo pokles predajov na čínskom trhu s automobilmi za jednotlivé kvartály v rokoch 2016 až 2018. Modrá farba – spaľovacie motory; čierna farba – elektrické motory.

Rýchlo postupujúca industrializácia Číny si vyžiadala patričnú environmentálnu daň a Peking sa v poslednej dobe pokúša riešiť všeobecnú nespokojnosť obyvateľstva krajiny, ktorá pramení zo závažných dopadov priemyslu na životné prostredie. Znečistenie v čínskych mestách sa síce viditeľne znížilo, ale aj napriek tomu dosahovalo v priebehu minulého roka omnoho vyššie hodnoty v porovnaní s normami, ktoré udáva Svetová zdravotnícka organizácia.

Dáva preto dokonalý zmysel, že čínska vláda v plnej miere podporuje rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie a zavádzanie elektrických vozidiel do každodenného života – ako aj postupné nahrádzanie uhlia ekologickejším zemným plynom. Tento trend tak získava čoraz väčšiu popularitu a rovnakým smerom sa bude vyvíjať aj v najbližšej budúcnosti.

Ďalším bodom diskusie je strategická stránka aktuálnej situácie. Na rozdiel od Spojených štátov, Čína nie je ropnou a plynárenskou veľmocou a jej narastajúca závislosť od importu týchto komodít ju ponecháva na milosť dodávateľov z krajiny, ktorá v súčasnosti proti Číne vedie vyhrotenú obchodnú vojnu. Skutočnosť, že Čína je odkázaná na ropu zo zahraničia, okrem toho znamená, že je rovnakým spôsobom závislá aj na režime a orientácii saudskoarabského Rijádu, ktorý sa v žiadnom prípade nedá označiť za predvídateľného partnera. Toto určite nie je situácia, z ktorej by bol Peking obzvlášť nadšený. Sila tejto krajiny totiž spočíva vo výrobe produktov, nie v ťažbe surovín.

Čína teda disponuje dostatočnou motiváciou na to, aby sa nesnažila kopírovať model priemyselného rozvoja z 20. storočia, ktorý uplatňovali krajiny západného sveta. Namiesto toho by sa mala zamerať na zvýšenie produkcie elektrických vozidiel a batérií, čím by bola schopná dosiahnuť rovnaký úspech ako v ére rozvoja solárnych panelov – výsledkom takejto iniciatívy by sa mohlo stať všeobecné znižovanie cien technológií spojených s obnoviteľnými zdrojmi energie.

Environmentálna uvedomelosť a strategické otázky prirodzene vyústili do ďalšie kľúčového faktora, ktorým je zdanlivo všeobecná averzia voči rope objavujúca sa na kapitálových trhoch. V extrémnych prípadoch to znamená, že účastníci trhu sa úplne odvracajú od akýchkoľvek investícií, ktoré sú spojené s fosílnymi palivami. Najčastejšími dôvodmi sú environmentálne alebo sociálne faktory, ako aj obavy z toho, že prehnaný dopyt povedie k výraznému poklesu hodnoty takýchto investícií.

Z prozaického hľadiska je možné tvrdiť, že ropný a plynárenský priemysel sa v súčasnosti spamätáva z obdobia nízkych výnosov, ktoré boli zaznamenávané počas predchádzajúcich desiatich rokov a boli výsledkom posledného investičného boomu. Odchod investorov z tohto sektora síce nie je takým kritickým, ako sa zdalo počas výročného investičného fóra s názvom Future Investment Initiative v Saudskej Arábii, ale v žiadnom prípade sa nedá označiť za predzvesť pozitívnej budúcnosti.

Výkon akcií energetických spoločností v rámci trhového indexu S&P 500 dosahuje nízke úrovne porovnateľné zo situáciou zo začiatku milénia. Dôvodom sú nízke výnosy a nadšenie investorov smerované k ďalším sektorom technologického priemyslu.

Za zmienku však stojí aj skepticizmus, s ktorým sa v súčasnosti stretáva výrobca elektrických automobilov Tesla. Mnohí účastníci považujú trhové ohodnotenie tohto podniku za prehnané. Iba v priebehu niekoľkých posledných mesiacov sa generálny riaditeľ tejto spoločnosti oháňal správami o neexistujúcej akvizícii a vyslúžil si za to žalobu zo strany regulačných úradov – s ktorými sa následne síce zmieril, ale okamžite ich začal podpichovať na sociálnej sieti Twitter.

Ani uvedené skutočnosti však nezmenili nič na tom, že trhová kapitalizácia spoločnosti Tesla aj aktuálne dosahuje pozoruhodnú hodnotu 44,5 miliardy dolárov. Riaditelia popredných ropných spoločností by mali zvážiť úspech tejto automobilky pri najbližšej príležitosti, keď sa ocitnú pod paľbou kritiky za navýšenie svojich kapitálových výdavkov o obyčajných 5%. Môže sa to zdať absurdným, ale z čisto finančnej perspektívy by sme mohli povedať, že rovnaká situácia panovala aj počas výrazného navýšenia ťažby ropy a plynu pred rokom 2014.

Skutočným problémom súčasnosti je fakt, že averzia investorov – bez ohľadu na jej príčinu – výrazne obmedzuje investície do nových projektov zameraných na produkciu ropy a zemného plynu. To by však mohlo viesť k neželaným extrémnym navýšeniam cien týchto komodít a následným ekonomickým škodám. A kto za to ponesie vinu? Nemyslíme si, že to bude Tesla.

Tvrdiť, že „teraz to dopadne inak“, by bolo naivné a neuvážené. V konečnom dôsledku však môžeme s istotou vyhlásiť aspoň to, že svet sústredený okolo ropného a plynárenského priemyslu sa v poslednej dobe zmenil hneď niekoľkými kľúčovými spôsobmi.

Dlhodobý dopyt po rope už nie je iba funkciou ekonomických prognóz. Konkurencia medzi jednotlivými druhmi energetických zdrojov sa neustále umocňuje – a to aj v rámci doteraz nedotknuteľných trhov, medzi ktoré patrí napríklad automobilová doprava.

Averzia voči fosílnym palivám pramení z nespochybniteľného problému, ktorým je existenciálna hrozba klimatických zmien. Najnovšia správa inštitúcie Intergovernmental Panel on Climate Change (IPCC), ktorá pôsobí v rámci Organizácie spojených národov, svetu pripomenula, že klimatické zmeny sme doteraz síce považovali za hrozbu pre nasledujúce generácie, ale je nevyhnutné, aby sme s nimi spojené problémy začali riešiť už dnes.

Podobné: Ako pristupovať k ukazovateľu EBITDA

Environmentálne projekty ako Oil and Gas Climate Initiative dokazujú, že aspoň niektorí účastníci trhu si už uvedomujú závažnosť súčasnej klimatickej situácie. Úsilie energetických spoločností v priebehu dlhých desaťročí však viedlo k tomu, že veda o klimatických zmenách je v súčasnosti často považovaná za akúsi politickú teológiu, kvôli čomu je o tejto téme náročné vôbec plnohodnotne diskutovať.

Súčasný ponurý stav však v konečnom dôsledku vychádza z negatívnej geopolitickej situácie po celom svete. Najväčším problémom energetických spoločností je postupná strata záujmu o tento sektor zo strany popredných investorov a čoraz väčšia popularita environmentálne uvedomelého spôsobu života. Obnoviteľné zdroje energie a elektrické vozidlá sú len vhodnými nástrojmi, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou umožnia nástup nových globálnych trendov v energetickom sektore.

Zdroj: Bloomberg, WSJ

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×