Neziskové organizácie miliardárov sú zlatým lístkom trhu s umením

13. 6. 2019

Svetový veľtrh moderného a súčasného umenia Art Basel vo Švajčiarsku v pondelok 10. júna sprístupnil sekciu s názvom Unlimited. Návštevníci tu mohli pozorovať technikov v kombinézach, ako tlačili trojdimenzionálne modely vozidiel v životnej veľkosti cez mechanizmus, ktorý na nich striekal akrylovú farbu. Hneď za rohom sa nad okoloidúcimi týčila obrovská deväťmetrová nafukovacia teniska značky Nike. Na druhej strane haly boli umiestnené dve 19 metrov dlhé steny, ktoré boli pokryté plagátmi s podobizňami 200 ľudí obvinených zo sexuálneho obťažovania.

Všetky tieto umelecké diela boli samozrejme na predaj, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa nejedná o druh umenia, ktoré by skončilo v súkromnom dome, nieto ešte na stene v obývacej izbe.

Olaf Nicolai vytvoril dielo „Veľká teniska [Deväťdesiate roky]“ v roku 2001 a prezentovala ho Galerie Eigen + Art v sekcii Unlimited na veľtrhu Art Basel.
Sekcia Unlimited na veľtrhu Art Basel, ktorá bola v pondelok sprístupnená pre VIP hostí a bude otvorená až do nedele 16. júna, je namiesto toho viac ako kedykoľvek predtým zameraná na súkromné nadácie, ktoré si môžu dovoliť míňať na umenie mimoriadne vysoké sumy.

Alexander Hertling, spoluzakladateľ parížskej galérie Balice Hertling, ktorá na veľtrhu prezentovala gigantické súsošie od Camille Blatrix v cene 102 000 dolárov, vysvetlil: „Spolupracujeme so súkromnými zberateľmi, ktorí majú vlastné múzeá. Môžu pôsobiť napríklad v Bejrúte, v Paríži alebo v Benátkach, ale je faktom, že takíto ľudia pred 10 rokmi vôbec neexistovali.“

Podobné: Moderné umenie a jeho význam pre bohatých zberateľov

Umelecký zábavný park

Dielo „Bez názvu“ od Jannis Kounellis z roku 2000, ktoré prezentovala Galerie Karsten Greve v sekcii Unlimited na veľtrhu Art Basel.

Prominentný veľtrh Art Basel sa každoročne koná v obrovskom kongresovom centre pri turistickej atrakcii Messeplatz v Bazileji a je rozdelený do zástupu rôznych sekcií – sekcia „Features“ prezentuje historické umenie, v sekcii „Statements“ nájdete individuálne predajné stánky a tak ďalej. Najväčší rozdiel je však možné pozorovať medzi hlavnou halou, kde majú predajcovia umenia zriadené svoje vlastné stánky, a halou pridelenou sekcii „Unlimited“, ktorá pripomína veľmi drahý a rôznorodý umelecký zábavný park, zdanlivo bez akýchkoľvek pravidiel.

Každý predajca umenia, ktorý na toto podujatie prinesie svoje umelecké diela, je preverený organizačným a hodnotiacim výborom veľtrhu Art Basel, čo má v konečnom dôsledku zaručiť vysokú kvalitu tejto prestížnej udalosti. Kým táto kontrola môže byť relatívne voľná v rámci individuálnych stánkov v hlavnom priestore kongresového centra, všetky kritériá organizátorov sú mimoriadne prísne presadzované v priestoroch sekcie Unlimited, ktorej oficiálnym kurátorom je Gianni Jetzer, ktorý v súčasnosti tiež pôsobí ako kurátor pre Hirshhorn Museum vo Washingtone.

Na tohtoročnom veľtrhu bolo v rámci sekcie Unlimited vystavených celkovo 75 projektov. Každý z nich bol dielom, ktoré sa v nejakom zmysle či dimenzii nezmestilo do bežného umeleckého stánku. Hauser & Wirth a David Zwirner napríklad spoločne prezentovali inštaláciu pozostávajúcu z 28 farebných pohoviek od Franza Westa, ktoré sa už v druhý deň trvania veľtrhu predali za pozoruhodných 3,8 milióna dolárov.

Inštalácia „Príbeh RIA“ (1983) od Johna Lathama, ktorú predstavila Lisson Gallery v sekcii Unlimited na veľtrhu Art Basel.

Alex Logsdail, ktorý je výkonným riaditeľom Lisson Gallery, uviedol: „Povaha sekcie Unlimited spočíva v tom, že tu môžete vystavovať práve takéto enormné objekty, ktoré by sa vo všeobecnosti nezmestili do žiadneho domu. Logsdail na veľtrh priniesol 18 panelov od umelca Johna Lathama, ktoré spolu merajú približne 15 metrov. O tomto diele povedal: „Je to veľmi veľký výtvor a vyžaduje si veľa priestoru, ako aj umiestnenie do veľmi sofistikovanej zbierky. Takéto dielo v ideálnom prípade skončí vo verejnom súkromnom priestore alebo v múzeu.“

O sekcii Unlimited sa teda dá bezpečne vyhlásiť, že vždy predstavovala miesto, kde obchodníci s umením vystavovali nadrozmerné diela, ktoré by sa najviac hodili do múzea. Viacerí z týchto obchodníkov zároveň potvrdili, že v súvislosti s touto časťou veľtrhu sa v poslednej dobe zmenila iba jedna vec – v súčasnosti sa totiž očakáva, že tieto veľké umelecké diela sa v priebehu podujatia skutočne predajú.

V poslednom desaťročí otvorilo svoje brány hneď niekoľko významných súkromných múzeí. Mitchell a Emily Ralesovci si v roku 2006 otvorili múzeum Glenstone, situované v meste Potomac v štáte Maryland, pričom už v priebehu minulého roka ho rozšírili o diela v celkovej hodnote 200 miliónov dolárov. Rodina Waltonovcov zase v roku 2011 otvorila Crystal Bridges Museum of American Art v meste Bentonville, štátu Arkansase. V tomto smere nezaostáva ani Šanghaj, kde Liu Yiqian a Wang Wei v roku 2012 založili svoje Long Museum.

Séria fotografií „Forma emócií“ od Marthy Wilsonovej z roku 1973, ktorá je súčasťou stánku galérie P.P.O.W. V sekcii Unlimited na veľtrhu Art Basel.

Wendy Olsoffová, spoluzakladateľka galérie P.P.O.W., ktorá na veľtrh priniesla kolekciu ôsmich filmov a 39 fotografií od Marthy Wilsonovej pod spoločným názvom Halifax Collection, povedala: „Existuje veľa zberateľov, ktorí disponujú obrovskými súkromnými nadáciami a múzeami. Aktuálne sa navyše stávajú veľkou súčasťou umeleckého sveta.“ Olsoffová potvrdila, že v súčasnosti rokuje s dvoma inštitúciami, ktoré majú záujem o kúpu zbierky fotografií.

Čas pre šokujúcich umelcov

Dielo „Zátišie #60“ od Toma Wesselmanna z roku 1973, ktoré prezentovala galéria Gagosian v sekcii Unlimited na veľtrhu Art Basel.

Predajcovia po celé roky budovali svoje zbierky netradičných kúskov umenia a potvrdili, že v súčasnosti konečne zaznamenávajú zvyšujúci sa dopyt zo strany súkromných inštitúcií, ktoré vyhľadávajú diela šokujúcich umelcov.

Jason Ysenburg, riaditeľ galérie Gagosian, ktorá na Art Basel priniesla 8,5 metrov dlhú trojdimenzionálnu plastiku od Toma Wesselmanna v hodnote od piatich do ôsmich miliónov dolárov, vysvetlil: „Pravdepodobne si neviete predstaviť, kto by sa odhodlal kúpiť takéto ambiciózne umenie a uskladniť ho vo svojich priestoroch. Pravdou však je, že súkromné múzeá ako napríklad Glenstone aktuálne vyhľadávajú diela inovatívnych umelcov, ktorí posúvajú hranice umenia.“

Podobné: Fotografické umenie predstavuje lákavú investičnú príležitosť

Ysenburg tiež uviedol, že verejné múzeá sú pri nákupe nových diel často limitované zdĺhavým schvaľovacím procesom a všetko im trvá príliš dlho. Preto sú súkromné múzeá a nadácie podľa neho také rýchle – nikto nemusí čakať na schválenie od vedenia.

Riaditeľ galérie dodal, že práve táto rýchlosť súkromných inštitúcií je dôvodom, prečo sa rozhodol prezentovať na švajčiarskom veľtrhu Wesselmannovo dielo.

Dielo „Muchy hryzú, bude pršať“ od Vajika Chchkhianiho z roku 2018 je súsošie z dreva, hliny, sadry a betónu, ktoré prezentovala galéria Daniel Marzona v spolupráci s SCAI the Bathhouse v sekcii Unlimited na veľtrhu Art Basel.

Ysenburg nakoniec vysvetlil: „V New Yorku sme predviedli všetkých deväť diel z tejto kolekcie a zostavili sme katalóg. Prehliadka vyvolala veľký záujem a ozvali sa nám aj nejaké múzeá. Najprv však musia zhromaždiť peniaze a zároveň majú aj ďalšie agendy. Následne sme si uvedomili, že je dobrý nápad zapísať tento výtvor do sekcie Unlimited, pretože je plná ľudí zo súkromných inštitúcií.“

V tomto sektore trhu s umením však neexistujú žiadne záruky. Olsoffová z galérie P.P.O.W. povedala: „Predajcovia si vždy predstavujú, že sa im podarí naplniť každý ich plán. Každý z nich by chcel, aby si jeho diela kúpili súkromné múzeá a aby mohol odchádzať domov nadšený z úspechu. Ale nikdy nič nie je isté.“

Zdroj: Bloomberg

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×