Nórsko sa chce stať priekopníkom na trhu s elektrickými lietadlami

19. 6. 2018

Nórsko je známe mimoriadne rušným vzdušným priestorom, keďže nad územím tejto škandinávskej krajiny sa križujú niektoré z najvyťaženejších leteckých liniek Európy. Nórsky letecký priemysel sa v súčasnosti navyše pripravuje na revolučnú elektrifikáciu.

Táto severská krajina je aktuálne najväčším trhom automobilovej spoločnosti Tesla, ktorá v priebehu minulého roka v tejto krajine predala približne 8 500 elektrických vozidiel. Nórsko propaguje svoj turistický ruch heslom „Krajina poháňaná prírodou“ a v súčasnosti je zrejmé, že má v pláne stať sa priekopníkom aj na trhu s elektrickými lietadlami. Miestna letecká spoločnosť Wideroe prevádzkuje malé lietadlá v rámci krátkych lokálnych letov a uviedla, že s ohľadom na túto iniciatívu nevidí žiadne technologické prekážky, ktoré by mohli potenciálne zabrániť takémuto pokroku. Letecký prepravca tiež dodal, že už v priebehu nasledujúcich desiatich rokov plánuje uviesť na trh svoje prvé komerčné lietadlo, poháňané formou elektrického pohonu.

Stein Nilsen, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti Wideroe, v rozhovore povedal: „V súčasnosti lietame s najmenšími dostupnými lietadlami na tých najkratších linkách, pričom využívame čoraz zastaralejšiu technológiu vyvinutú už v 70. rokoch minulého storočia. Letecký priemysel síce v poslednej dobe zaznamenal zásadný pokrok, ale žiadna z týchto inovácií sa netýkala malých lietadiel, ktoré sú jadrom našej prevádzky.“

Podobné: Elektrické automobily už nie sú hrozbou pre marketing luxusných značiek

Všetko sa však zmenilo 18. júna, keď z letiska v meste Oslo vzlietlo dvojmiestne elektrické lietadlo, ktorého prominentným pasažierom bol nórsky minister dopravy. Tento stroj bol vyrobený slovinskou spoločnosťou Pipistrel a dokáže zotrvať vo vzduchu po dobu celej hodiny. Štátna spoločnosť Avinor, ktorá má na starosti prevádzku nórskych letísk, uviedla, že historicky prvý let elektrického lietadla v nórskom vzdušnom priestore demonštruje reálne možnosti dlhodobo udržateľného leteckého priemyslu bez akéhokoľvek dopadu na životné prostredie.

Emisné ciele

Nórsko je najväčším vývozcom ropy a zemného plynu v západnej Európe a zaviazalo sa k tomu, že do roku 2030 zníži objem vyprodukovaných skleníkových plynov až o 40%. Približne polovica všetkých nových predaných automobilov v krajine je tvorená elektrickými vozidlami (Nemecko iba nedávno predbehlo Nórsko v úlohe najväčšieho európskeho trhu s elektrickými automobilmi), pričom v škandinávskej krajine sa okrem toho vo veľkej miere vyrábajú aj elektrické trajektové lode. Nórsky minister dopravy navyše uviedol, že štedré daňové úľavy týkajúce sa elektrických automobilov by sa aspoň na nejaký čas mohli začať uplatňovať aj na elektrické lietadlá.

Ketil Solvik-Olsen, ktorý je nórskym ministrom dopravy a komunikácií, v rozhovore 18. júna povedal: „Naším cieľom je to, aby sa elektrické lietadlá začali časom využívať aj v rámci komerčného prostredia. Je dôležité ukázať verejnosti, že takýto koncept je skutočne efektívny. Až potom sa bude môcť skutočne rozvíjať trh spojený s touto inováciou.“

Snaha o zavádzanie elektrických lietadiel by síce mala viesť z výraznému zníženiu uhlíkových emisií, environmentalisti však ostávajú skeptickými.

Truls Gulowsen, ktorý stojí na čele nórskej pobočky nezávislej organizácie Greenpeace, povedal: „Nárast nórskeho a medzinárodného leteckého priemyslu je jedným zo základných faktorov zodpovedných za podnecovanie klimatických zmien, ktoré sa v súčasnosti začínajú vymykať spod kontroly. Aj keby sa krajine podarilo uviesť na trh určitý druh malého elektrického lietadla s krátkym doletom, vôbec to neznamená, že dokážeme úplne nahradiť aktuálne využívané lietadlá so stredne dlhým a dlhým doletom, výhradne elektrickými strojmi.“

Spoločnosť Wideroe si však takéto vyjadrenia nepripúšťa k telu. Namiesto toho prirovnáva súčasnú situáciu v rámci leteckého priemyslu k rapídnej transformácii zaužívaných postupov, ktorú badáme v produkcií automobilov.

Stein Nilsen z leteckej spoločnosti vyhlásil: „Prirodzene sa aj naďalej budeme stretávať s ľuďmi, ktorí sa z rôznych dôvodov nevzdajú vlastníctva automobilov poháňaných fosílnymi palivami. Celková úroveň emisií v rámci automobilového priemyslu však bude postupne klesať. Rovnako by sme mali pristupovať aj k leteckému priemyslu.“

Elektrická budúcnosť

Air ASA je najväčšou nórskou leteckou spoločnosťou a tretím najväčším nízko-nákladovým leteckým prepravcom v Európe. Vo svojej letke už v súčasnosti zahŕňa niekoľko mimoriadne úsporných strojov, medzi ktoré sa radí napríklad model Boeing 737 MAX. Avšak podobne ako ďalšie popredné letecké spoločnosti, ani tento prepravca nemá v pláne experimentovať s výlučne elektrickými lietadlami predtým, ako sa táto technológia vyvinie do svojej finálnej podoby.

Lasse Sandaker-Nielsen, ktorý je hovorcom spoločnosti Air ASA, uviedol: „Keď budú elektrické lietadlá schopné plnohodnotne nahradiť stroje využívané v súčasnosti, určite o ne prejavíme patričný záujem.“

Prvý let elektrického lietadla spoločnosti Avinor na letisku v Osle.

Letecká spoločnosť Wideroe má však omnoho vyššie ambície. Aktuálne prevádzkuje 40 turbovrtuľových dopravných lietadiel modelu Dash 8 z dielne kanadskej spoločnosti Bombardier a každoročne prepraví takmer 2,8 milióna cestujúcich. Už do roku 2030 však plánuje nahradiť celú svoju súčasnú letku novou technológiou. Generálny riaditeľ spoločnosti povedal: „Oslovili sme viacerých výrobcov a snažili sme sa ich motivovať k výrobe nového typu lietadla, ktoré by bolo prispôsobené špecifickým podmienkam nórskej klímy. Zároveň očakávame, že v tejto novej generácii lietadiel budú integrované revolučné technologické platformy.“

Podobné: 8 nových technologických trendov, ktoré úplne zmenia povahu života a podnikania

Jedným z oslovených výrobcov je aj start-upová spoločnosť Zunum Aero, ktorú financoval priamo najväčší svetový výrobca leteckej techniky – Boeing. Táto začínajúca spoločnosť plánuje uviesť na trh svoje prvé hybridné elektrické lietadlo už do roku 2022, pričom nový stroj by sa mal zaradiť do výbavy charterovej spoločnosti JetSuite. Hybridné lietadlo bude mať dolet rovný 1 126 kilometrom a jeho kabína bude poskytovať priestor pre 12 pasažierov.

Nilsen uviedol: „Keď sa všetky prostriedky v rámci výskumu a vývoja zasvätia jednému cieľu, veci sa dajú veľmi rýchlo do pohybu.“ Napriek tomu sa však nedá zabúdať na často neľútostné poveternostné podmienky vzdušného priestoru na severe Nórska. Výroba lietadla, ktoré by im dokázalo odolávať, môže byť relatívne náročná.

Nilsen nakoniec dodal: „Nie sme si vedomí žiadnych technologických prekážok, ktoré by nám bránili v dosahovaní vytýčených cieľov.“

Zdroj: Bloomberg, WSJ

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×