Odkláňa sa $1 biliónový investičný fond zo sektora fosílnych palív?

30. 11. 2017

Nórsko prednedávnom ohlásilo, že $1 biliónový štátny investičný fond tejto severskej krajiny má v úmysle zbaviť sa všetkých investícií, ktoré vykonal do spoločností v rámci ropného a plynárenského priemyslu. Takéto investície tvoria v súčasnosti približne 6% všetkých akcií, ktoré tento fond vlastní a zodpovedajú hodnote $ 37 miliárd. Táto správa vyvolala vlnu nadšených ohlasov. Obzvlášť pozitívna reakcia zaznela od environmentálnych aktivistov, ktorí očakávajú, že táto iniciatíva povedie k všeobecnému predaju akcií spojených s fosílnymi palivami. Otvárať šampanské by však zatiaľ nemali.

Bill McKibben, ktorý je zakladateľom portálu 350.org, nazval tento krok „úžasným“. Prirovnal ho k prípadu, v ktorom Rockefellerovci sťahovali svoje investície zo sektora fosílnych palív. Paul Fisher, ktorý je členom inštitútu Cambridge Institute for Sustainability Leadership, vyhlásil, že štátny investičný fond „nie je pripravený naďalej čeliť neustále sa zvyšujúcemu riziku, ktoré je spojené s aktívami v rámci ropného a plynárenského priemyslu. Takéto aktíva dnes už nedisponujú vyhliadkami na dlhodobú budúcnosť“. Stephanie Pfeiferová, ktorá je riaditeľkou fóra investorov s názvom Institutional Investors Group of Climate Change, zasa vraví, že investori budú venovať zvýšenú pozornosť prechodu Nórska, smerom k nízkouhlíkovej ekonomike.

Treba však poznamenať, že vyhlásenie nórskeho štátneho investičného fondu, možno pôsobí prehnane veľkolepo. Zmeny v investičnej stratégii fondu sa vo väčšine prípadov realizujú veľmi pomaly a zatiaľ nie je isté, ako ďaleko zájde jeho súčasná iniciatíva. Nórska centrálna banka sa vo vyhlásení jasne vyjadrila, že nebude prezentovať svoj názor ohľadom budúceho vývoja ropy a zemného plynu.

Ropný fond je v správe organizácie Norges Bank Investment Management (NBIM), ktorá je súčasťou nórskej centrálnej banky. O povahe investičnej stratégie fondu však v skutočnosti rozhoduje ministerstvo financií. To trvalo na tom, aby bol fond spravovaný „nezávisle“ a aby organizácia NBIM podrobne sledovala vývoj svetových akciových a dlhopisových indexov. Ministerstvo, ktoré však samo o sebe nemá nadmerné skúsenosti na finančnom trhu, povoľuje NBIM odkloniť sa od týchto indexov nanajvýš o 1,25%. Nórsky štátny investičný fond dostal prezývku „ropný fond“ práve z toho dôvodu, že všetky jeho príjmy sú odvodené z predaja ropy a zemného plynu. A prístup ministerstva financií k riadeniu investičnej stratégie vysvetľuje, ako je možné, že fond dnes vlastní akcie ropných a plynárenských spoločností, v hodnote desiatok miliárd dolárov.

Každému, kto má aspoň základné vzdelanie v oblasti financií a ekonomiky, je na prvý pohľad jasné, že takéto nadmerné vystavenie sa jedinému odvetviu priemyslu je z investičného hľadiska neuváženým rizikom. A najmä v prípade, ak sa jedná o priemysel, ktorému hrozí reálny rozvrat. Skúste však k tejto skutočnosti pridať aj ďalšie faktory – budúce príjmy štátneho investičného fondu, nadmerné finančné vystavenie sa fondu nórskemu ropnému gigantovi Statoil a fakt, že nórskemu akciovému trhu a domácemu dôchodkovému fondu taktiež dominujú akcie ropných a plynárenských spoločností. Výsledkom takejto rovnice je, že z neuváženého rizika sa stáva bláznovstvo. Posledné zníženie ceny ropy v Nórsku viedlo k zrušeniu 50 000 pracovných pozícií. To iba ďalej dokumentuje, nakoľko je táto krajina spätá s ropou a zemným plynom. Tieto priemyselné sektory zodpovedajú približne za pätinu hrubého domáceho produktu a polovicu všetkých exportov Nórska.

Objem ropného fondu sa za posledných päť rokov takmer zdvojnásobil. Centrálna banka sa preto v poslednom čase snaží do vedenia fondu dosadzovať nových finančných odborníkov. V priebehu minulého roka vznikla funkcia – zástupcu riaditeľa organizácie NBIM. Jedná sa o oneskorenú snahu k posilneniu slabej štruktúry riadenia a o čiastočnú kompenzáciu nevysvetliteľnej absencie odborného predstavenstva tejto organizácie. Predstavenstvo banky Norges Bank tiež oznámilo, že v blízkej budúcnosti sa zameria na omnoho sofistikovanejší prístup k rizikovému manažmentu. Počas minulého roka sa banka vyjadrila, že štátny investičný fond by sa v rámci stratégie manažmentu rizika mal orientovať na perspektívu „národného bohatstva“.

Keď teda Norges Banka navrhla ministerstvu financií zbavovať sa akcií ropných a plynárenských spoločností, konala v súlade so svojím zameraním sa na „národné bohatstvo“. Treba poukázať na to, že tento prístup je výrazným zlepšením oproti „nezávislému“ spravovaniu fondu, ktoré doteraz ministerstvo presadzovalo. Zmenu investičnej stratégie sa centrálna banka snažila presadiť najprv v roku 2008 a odvtedy znovu ešte niekoľkokrát. Takéto záležitosti sa však v Nórsku vyvíjajú rýchlosťou pohybu ľadovca.

Podobné: Bill Gates s najbohatšími jednotlivcami spúšťa energetický fond za $ 1 miliardu

Dokonca ani v súčasnosti nie je vôbec zaručené, že k zbavovaniu sa akcií naozaj dôjde. Ministerstvo financií už v minulosti vetovalo niekoľko rozumných návrhov organizácie NBIM. Nedávno napríklad zamietlo žiadosť o povolenie investovať do infraštruktúry, ktorá je prirodzenou triedou aktív pre podobný dlhodobý investičný fond. Keď zvážime blízky vzťah ministerstva k (mocnému) ropnému a plynárenskému priemyslu, je veľmi pravdepodobné, že nevyhovie návrhu centrálnej banky ani v tomto prípade.

Radosť environmentalistov kazí ešte jedna skutočnosť. Centrálna banka Norges Bank sa totiž jasne vyjadrila, že jej súčasná iniciatíva nepramení z obáv týkajúcich sa klimatických zmien. Ide jednoducho o starú dobrú diverzifikáciu. Prospeje to Nórsku? Určite áno. Ale zďaleka to nie je znamením toho, že Nórsko stratilo dôveru v ropu a zemný plyn.

Ani environmentalisti však ešte nemusia strácať všetku nádej. Máme pre nich totiž niekoľko dobrých správ. Po prvé, politická situácia v Nórsku naznačuje, že k podobnému návrhu by vôbec nedošlo, keby neexistovali žiadne reálne pochybnosti o budúcnosti fosílnych palív. Po druhé, ďalším krokom v diverzifikácií štátneho investičného fondu je zvyšovanie objemu „zelených“ investícií, ktoré v súčasnosti zodpovedajú za nevýraznú hodnotu $ 5 miliárd. Po tretie, môžeme očakávať, že po stopách Nórska sa vydajú aj ďalšie štátne investičné fondy, ktorých príjmy sú späté s fosílnymi palivami.

Zdroj: Bloomberg, Reuters

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×