Prečo rozpočtové pravidlá EÚ nabádajú členov k testovaniu limitov

24. 1. 2019

Európska únia od všetkých 28 členských štátov vyžaduje, aby svoje verejné financie udržiavali v zdravom stave, bez ohľadu na veľkosť konkrétnej krajiny alebo problémov v národnej ekonomike. Porušenie tejto zásady však vo všeobecnosti iba veľmi zriedkavo vedie k skutočnému trestu a menšie európske krajiny sa niekedy dokonca sťažujú, že tento systém je neprimerane zhovievavý obzvlášť voči najväčším hráčom Únie.

Takýto prístup vedie k neustálemu napätiu medzi EÚ a národnými vládami, ktoré majú tendenciu testovať svoje limity a zhovievavosť vedúcich členských štátov – podobne ako to v priebehu minulého roka robilo Taliansko. Zatiaľ čo Brusel sa obvykle neodvažuje presadzovať nastolené pravidlá prehnane razantným spôsobom, reputácia „fiškálneho vyvrheľa“ je často dostatočná na to, aby sa daná krajina sama snažila o napravenie svojej finančnej situácie.

1. Ako znejú rozpočtové pravidlá EÚ?

Tieto pravidlá uvádzajú, že žiadna členská krajina by nemala mať deficit rozpočtu väčší ako 3% hrubého domáceho produktu a dlh presahujúci 60% ekonomickej produkcie. Ak sa krajinám nepodarí dodržať tieto ustanovenia, ich vlády musia stanoviť ročné ciele, aby tak dokázali, že sa aspoň pohybujú tým správnym smerom. Európska komisia, ktorá je výkonným orgánom EÚ, monitoruje financie členských štátov, kontroluje ich ročné plány výdavkov, identifikuje problémové miesta a každoročne na jar zostavuje odporúčania pre riešenie situácie menej úspešných krajín. Tieto odporúčania musia byť schválené ministerstvom financií konkrétneho štátu a zapracované do rozpočtových plánov na nadchádzajúci rok.

Podobné: Európa je na polceste za zdravším bankovým systémom

2. Aké sú dôsledky porušenie pravidiel?

Spoločnú európsku menu v súčasnosti používa 19 krajín a práve títo členovia Únie môžu byť v prípade pravidelného porušovania rozpočtových pravidiel pokutovaní sumou na úrovni do 0,5% ich hrubého domáceho produktu. To sa však ešte nikdy nestalo. Krajiny, ktoré si aj naďalej udržiavajú svoju národnú menu, ako napríklad Maďarsko a Švédsko, podobným finančným pokutám čeliť nemôžu – Európska komisia však môže pristúpiť k zmrazeniu niektorých finančných stimulov smerujúcich do týchto štátov. Od roku 2013 platí, že krajiny eurozóny – vrátene Bulharska, Dánska a Rumunska – sú zo zákona povinné udržiavať vyrovnaný rozpočet. Tento krok je zameraný na kontrolu navyšujúceho sa verejného dlhu, čo je dôležité najmä po skúsenostiach so systémovou dlhovou krízou, ktorá priviedla krajiny ako Grécko a Portugalsko na pokraj kolapsu.

3. Z čoho vyplývajú tieto právomoci EÚ?

Fiškálne pravidlá sú stanovené v Pakte stability a rastu (PSR), ktorý bol prijatý Európskou radou na Dublinskom summite v decembri roku 1996 za cieľom udržiavania stability ekonomickej a menovej únie. Zatiaľ čo menová politika eurozóny je zodpovednosťou Európskej centrálnej banky a zdaňovanie spolu s ďalšími podobnými záležitosťami si interne spravuje každá krajina, EÚ od svojich členov očakáva snahu pri ochrane ekonomickej stability regiónu ako celku. Limity takejto ekonomickej spolupráce boli pôvodne stanovené v Maastrichtskej zmluve z roku 1992.

4. Ktoré krajiny už tieto limity testovali?

Francúzsko, Belgicko a Španielsko sú iba niektorými z krajín, ktoré v posledných rokoch dostali od EÚ napomenutia alebo pokarhania za nedodržiavanie rozpočtových pravidiel, avšak ani v jednom prípade nedošlo k formálnemu zamietnutiu návrhov štátneho rozpočtu či udeľovaniu finančných sankcií. Španielsko a Portugalsko sa napríklad dopustili opakovaného testovanie fiškálnych limitov, ale EÚ sa v roku 2016 rozhodla nevyvodiť žiadnu penalizáciu. Francúzsky prezident Emmanuel Macron odpovedal na nedávne protesty prísľubom nákladného balíčka finančných stimulov pre domácnosti, čím sa môže opätovne dostať do rozporu s európskymi rozpočtovými pravidlami. Taliansko sa v októbri minulého roka stalo prvou krajinou, ktorá čelila úplnému zamietnutiu svojich výdavkových plánov zo strany Bruselu, čo viedlo k zásadnému narušeniu európskych finančných trhov. Talianski populistickí lídri Matteo Salvini a Luigi Di Maio vtedy dlho trvali na tom, že nemajú v pláne odstúpiť od svojich nákladných predvolebných sľubov týkajúcich sa zníženia dôchodkového veku a zavedení základného príjmu pre chudobných.

5. Prečo nie je porušovanie pravidiel trestané výraznejšie?

Dôvody tejto skutočnosti sú výhradne politické. Sankciovanie krajiny je spojené s dlhým procesom, ktorý je v konečnom dôsledku výpoveďou o dlhodobom porušovaní pravidiel EÚ. Predstavitelia EÚ majú namiesto toho tendenciu poskytnúť krajinám viac času na splnenie svojich finančných cieľov, čo bolo príznačné pre situáciu vo Francúzsku. Stretli sme sa už aj so symbolickými „nulovými“ sankciami, ako v prípade Španielska a Portugalska, keď sa EÚ obávala, že rázne potrestanie členských štátov by viedlo k umocneniu negatívneho postoja verejnosti voči Únii. Členovia eurozóny predkladajú Bruselu návrhy svojich rozpočtových plánov každoročne v októbri, takže komisia môže vydať stanovisko k tomu, či sú tieto plány v súlade s platnými pravidlami. Od národných vlád sa následne očakáva, že túto spätnú väzbu zohľadnia pred schválením navrhovaného rozpočtu do konca daného roka. Takýto postup obvykle vedie k dohode, ktorá je považovaná za prijateľnú pre obe strany.

6. Ako dopadol rozpočtový plán Talianska?

Salvini a Di Maio nakoniec pristúpili k oddialeniu a zmierneniu svojich prehnaných volebných sľubov pod nátlakom talianskeho premiéra a ministra financií. Rím znížil svoj cieľový štátny deficit na rok 2019 na hodnotu 2,04% z predchádzajúcich 2,4%, čo však EÚ označila za „bezprecedentné“ porušenie pravidiel. Európska komisia aj napriek tomu odložila disciplinárne konanie, ktoré mohlo vyústiť k sankciám. Brusel zároveň varoval, že aj naďalej bude monitorovať výkon ekonomiky Talianska, ktoré je v reálnych hodnotách zaťažené najväčším dlhom z krajín eurozóny.

7. Má Grécko ešte stále problémy?

Nie. Grécko má v súčasnosti úplne iné rozpočtové ciele. V období rokov 2010 až 2018, keď dostávalo záchranné úvery od eurozóny a Medzinárodného menového fondu, nepodliehalo bežnému procesu monitorovania rozpočtu EÚ. Krajina prijala rôzne opatrenia za cieľom zníženia svojho deficitu, pričom pomer dlhu k HDP Grécka sa zvýšil na viac ako 180% ekonomickej produkcie – a to aj napriek jeho niekoľkonásobnej reštrukturalizácii. Krajina je už v súčasnosti mimo dosahu svojich veriteľov a jej plán výdavkov je v súlade s pravidlami EÚ. Rozpočet Grécka vykazuje prebytok, zatiaľ čo jeho výdavky sú udržiavané na hodnotách stanovených v rámci záchrany ekonomiky krajiny.

Podobné: Skratka k založeniu európskej fiškálnej únie neexistuje

8. V akom stave sa nachádza Francúzsko?

Keď sa protest „žltých viest“ vyvinul do všeobecného rozhorčenia ohľadom nákladov na život obyvateľov, Macronova vláda oznámila opatrenia na znižovanie týchto výdavkov, ktoré však navýšili štátny deficitu o 0,5 percentuálneho bodu a vytlačili ho na úroveň 3,4% HDP, čo je výrazne nad hranicou stanovenou EÚ. Predstavitelia francúzskej vlády sa zároveň zaviazali k zavádzaniu ekonomických reforiem. Aby EÚ predišla eskalácii konfliktu, uviedla, že výdavky Francúzska opätovne prehodnotí v priebehu jari 2019. Tento krok však znovu rozdúchal nespokojnosť Talianska, ktoré tvrdí, že sa s ním zaobchádza inak ako s Francúzskom.

9. Zaujímajú sa európski voliči o rozpočtové pravidlá EÚ?

To záleží od individuálneho štátu, no vo všeobecnosti pozorujeme, že nie. Napríklad v Portugalsku, ktoré nedávno čelilo kritike svojho rozpočtu, ľudia vo veľkej miere súhlasia s tým, že fiškálna kontrola je pozitívnym krokom. V Maďarsku, Českej republike a Poľsku sa nespokojnosť verejnosti zameriava najmä na hrozby Európskej únie, finančne trestať členov za to, že sa odkláňajú od demokratických noriem Únie – rozpočtové pravidlá tak nie sú hlavnou témou diskusií. Počas talianskej rozpočtovej krízy sa Salvini postavil do úlohy národného hrdinu, ktorý sa snaží zbaviť krajinu kontroly zo strany eurokratov v Bruseli. Táto téma sa mala účelovo šíriť celým kontinentom pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu. Iba čas ukáže, aké dopady budú mať podobné vyhlásenia.

Zdroj: Bloomberg, WSJ

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×