Prečo sa vo svete nezvyšujú platy?

7. 11. 2017

Charlie Braun ktorý je generálnym riaditeľom a hlavným inžinierom gumárenskej spoločnosti Custom Rubber v štáte Ohio, v dnešnej svete nedokáže najímať dostatočný počet nových zamestnancov a čoskoro bude musieť nájsť spôsob, ktorým si udrží tých súčasných.

Braunovmu problému dnes čelia spoločnosti po celom svete. Na trhu práce skrátka nie je dostatočný počet schopných či dostupných pracovníkov. V prípadoch nadmerného objemu neobsadených pracovných miest je zvykom, že platy zamestnancov narastajú. V súčasnosti však k tomu nedochádza.

Nárast miezd v Spojených štátoch v tomto roku dosahuje iba slabú hodnotu 2,6%. Platy na súčasnej úrovni síce prevyšujú tlmenú infláciu, ale zďaleka nedosahujú rast o hodnote 3,5%, ktorá je vytýčeným cieľom Federálneho rezervného systému. Dokonca rast miezd takúto úroveň nedosiahol ani raz za posledných 9 rokov.

Braunovi je dnešná situácia dôverne známa. Za cieľom udržania súčasných zamestnancov a prilákania novej pracovnej sily pristúpil k zvýšeniu platov. To však nepomohlo. Aktuálne tak pochybuje o tom, že by ďalšie zvyšovanie platov malo požadovaný efekt. Jeho spoločnosť navyše už ďalej nedokáže odôvodniť narastajúcu cenu svojich produktov. Braun uviedol: „Každý si jednoducho zvykol na situáciu bez inflácie. V takýchto podmienkach nemôžem žiadať zákazníkov o tolerovanie vyšších cien výrobkov. Nebudú akceptovať zvyšovanie nákladov na zdravotnú starostlivosť, ani chápať potrebu zvýšenia platov pre mojich zamestnancom.“

Podobný trend sa vyskytuje v mnohých rozvinutých krajinách. Spoločnosti a ekonomiky prekvitajú, ale postavenie zamestnancov sa ani napriek tomu nezlepšuje. Voľných pracovných pozícií pritom neustále pribúda.

Svetový problém

Medzinárodný menový fond (MMF) počas minulého mesiaca vyhlásil, že úroveň nezamestnanosti znova dosahuje hodnotu, ktorá bola charakteristickou pre obdobie pred svetovou finančnou krízou. Nárast miezd však naďalej ostáva výrazne pod požadovanou hodnotou. Vedúce osobnosti Federálneho rezervného systému sa 1. novembra stretli na zasadnutí vo Washingtone a absenciu inflácie nazvali „záhadou“.

Keď je na trhu práce príliš veľa voľných pozícií a spoločnosti nedokážu nájsť vhodných nových zamestnancov, zvyčajne pristúpia k zvýšeniu platov. Takýmto spôsobom sa snažia udržať si súčasných zamestnancov a v lepšom prípade prilákať nových. Keď však ľudia začnú strácať svoje zamestnania, pracovníci sa začnú obávať o svoju budúcnosť a sú ochotní pracovať aj za nižšie platy.

Slabý nárast výšky miezd nie je problémom iba na území Spojených štátov amerických. Rovnakými ťažkosťami trpia aj zamestnanci v Japonsku, Veľkej Británii, Nemecku, Austrálii a ďalších krajín.

Podobné: 10 najväčších ekonomík sveta

Austrália zažíva najdlhšie obdobie nízkeho nárastu miezd od poslednej ekonomickej recesie, ktorá túto krajinu postihla na začiatku deväťdesiatych rokov. Hodnota reálnych miezd vo Veľkej Británii upadá aj napriek rekordnej úrovni zamestnanosti. Podobne je na tom Japonsko, kde sumy na výplatných páskach narastajú katastrofálne pomalým tempom, aj napriek tomu že nezamestnanosť v krajine je nižšia ako 3%. Dokonca aj Mexiko čelí rovnakému problému.

Niektorí odborníci tvrdia, že svetová ekonomika dosahuje nevídaný úspech. Všetky popredné ekonomiky sveta, vrátane Brazílie, Číny, Európy a Spojených štátov v priebehu tohto roka vykážu značný nárast. Pokrok je však nevyvážený a vôbec sa neprejaví na situácií mnohých zamestnancov.

V čom je teda problém? Odborníci sa zhodujú na tom, že dôvodov je niekoľko a majú rôzny charakter.

Úpadok odborových organizácií

Údaje organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) hovoria o tom, že iba 23% pracovníkov vo Veľkej Británii bolo počas minulého roku členom odborov. Oproti roku 1990 to predstavu úpadok až o 40%. Zapojenie zamestnancov do odborov v Nemecku sa za rovnaké obdobie znížilo o 18%, pričom dnes predstavuje hodnotu 31%. V Spojených štátoch bola táto úroveň vždy nižšia, no v súčasnosti dosahuje iba 10%.

To je zlou správou takmer pre každého.

Výskum MMF naznačuje, že v dôsledku nižšieho zapojenia zamestnancov do odborov smeruje väčšina miezd na účty 10% najlepšie zarábajúcich občanov. Deje sa tak na úkor stredných a najnižších príjmových skupín obyvateľstva. Odbory boli v minulosti zodpovedné za vyjednávanie so zamestnávateľmi, ktoré viedlo k zvyšovaniu platov v rámci týchto skupín populácie.

MMF však tvrdí, že v dôsledku úpadku popularity odborov je veľký podiel celkových príjmov presmerovaný k manažérom a akcionárom.

Búrlivá minulosť, neistá budúcnosť

Majitelia podnikov váhajú so zvyšovaním platov aj z dôvodu doznievajúcich následkov finančnej krízy a obáv z neistej budúcnosti.

Spoločnosti v Spojených štátoch so zatajeným dychom očakávajú, čo vzíde z ambicióznych daňových reforiem prezidenta Donalda Trumpa. Na území Veľkej Británie je znepokojivým faktorom dopad Brexitu. Nové obchodné podmienky so zvyškom Európy sú zatiaľ neurčitou premennou. Francúzske spoločnosti čakajú na to, ako sa vyvinú reformy prezidenta Emmanuela Macrona. Ten má v úmysle znížiť náklady firiem na najímanie nových zamestnancov a zaviesť uvoľnenie prísnych francúzskych pravidiel mzdového vyjednávania. Mexiko čelí neistému vývoju okolo Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), ktorej sa zúčastňuje spolu s Kanadou a Spojenými štátmi. Tento faktor sa tak nepriaznivo prejavuje v ekonomike tejto krajiny.

Ekonomika na požiadanie

Ekonomika na požiadanie (z anglického „on demand economy“, prípadne „gig economy“) označuje stav, kedy poskytovateľ práce či služby nepracuje pre dodávateľa, podľa vopred stanoveného plánu alebo zmluvy. Stáva sa zamestnancom iba vtedy, keď o to objednávateľ požiada za základe dopytu.

Zvyšujúca sa popularita takejto „neformálnej zamestnanosti“ spôsobuje, že mnoho ľudí pracuje na čiastočný úväzok aj napriek tomu, že by uprednostnili plnohodnotný trvalý pracovný pomer. Jedným z dôvodov ekonomiky na požiadanie je nevyhovujúca kvalifikácia či vek potenciálnych zamestnancov.

Vhodným príkladom je Nemecko. Takmer až 7 miliónov nemeckých zamestnancov pracuje na čiastočný úväzok. Obsadzujú neisté pracovné pozície a horná hranica ich mesačného príjmu predstavuje €450 ($540). Mnohí z nich sa musia spoliehať na sociálne dávky. Ekonómovia tvrdia, že takýto systém iba ďalej vedie k prehlbovaniu príjmovej nerovnosti.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí Spojených štátov uvádza, že viac než 5 miliónov Američanov pracuje práve na čiastočný úväzok, pričom väčšina z nich by s radosťou uvítala prácu na plný úväzok. Počet takýchto zamestnancov sa síce od čias Veľkej Recesie výrazne znížil, ale napriek tomu sa jedná o hodnotu podstatne vyššiu ako pred krízou.

Viac peňazí pre akcionárov

Nátlak zo strany investorov spôsobuje, že spoločnosti pri vyplácaní peňazí uprednostňujú akcionárov, pred zamestnancami.

Analytická spoločnosť FactSet dokumentuje, že spoločnosti zahrnuté v americkom akciovom indexe S&P 500 v roku 2016 čelili prinajmenšom 40 kampaniam aktivistov, ktorí požadovali zvýšenie vyplácania dividend a spätného odkupu akcií. V roku 2015 sa realizovalo dokonca až 73 takýchto kampaní.

Spoločnosť S&P Dow Jones Indices tvrdí, že priemerná hodnota dividend sa v treťom kvartáli tohto roku medziročne zvýšila až o 14%. Celková hodnota vyplatených dividend údajne dosiahla rekordných 15 miliárd dolárov.

MMF tvrdí, že spoločnosti tak pod takýmto nátlakom svojich investorov uprednostňujú. V dôsledku toho nie sú schopné investovať svoje výnosy do vlastného rozvoja a rovnako ukracujú aj vlastný personál.

Podobné: Technologickí magnáti, ktorí podporujú základný príjem

Martin Sorrell, ktorý je generálnym riaditeľom reklamnej spoločnosti WPP, vraví: „Túto situáciu využívajú rôzne konzultantské firmy. Často kontaktujú generálnych riaditeľov, ktorí majú ťažkosti s neprimerane vysokými výdavkami a ponúkajú im svoje poradenské služby.“

Roboti

Niektorí ekonómovia tvrdia, že dôvodom nízkeho nárastu miezd môže byť aj postupná automatizácia viacerých odvetví priemyslu a zavádzanie robotov do výroby. Je však náročné plnohodnotne posúdiť závažnosť tohto faktora.

Charlie Braun, ktorý je generálnym riaditeľom gumárenskej spoločnosti, priznáva, že jeho zákazníci mu v súvislosti s potrebou zvyšovania miezd odporúčajú, aby zvážil nahrádzanie ľudskej pracovnej sily, práve inteligentnými strojmi. Dodáva: „Prirodzenou požiadavkou klientov je zvýšenie efektivity výrobného procesu našej spoločnosti. To ma v konečnom dôsledku môže naozaj priviesť až k tomu, že začnem zamestnávať robotov. Zatiaľ na to však nie som pripravený.“

Zdroj: TheEconomist, TheGuardian

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×