S príchodom robotov na trh, Európania zvažujú základný príjem pre všetkých

19. januára 2017

V Európe sú stále populárnejšie radikálne názory, podľa ktorých by vláda mala vyplácať peniaze všetkým občanom – bohatým i chudobným, zamestnaným i tým bez práce. Áno, čítate správne: garantované mesačné príspevky na živobytie bez akýchkoľvek podmienok.

Dvaja zo siedmych kandidátov súťažiacich o reprezentáciu vládnucej Socialistickej strany Francúzska v nadchádzajúcich prezidentských voľbách sľubujú skromné, ale pravidelné príspevky všetkým plnoletým francúzskym občanom. Ohraničený test tohto systému v súčasnosti prebieha vo Fínsku a naplánovaný je i v ďalších krajinách, vrátane Spojených štátov.

„Univerzálny príjem“, „univerzálny základný príjem“ alebo jednoducho „základný príjem“ je v rôznych podobách diskutovaný už aspoň od polovice 19. storočia. Po desaťročiach na okraji intelektuálnych rozhovorov sa do popredia dostal v roku 2016, kedy vo Švajčiarsku prebehlo referendum s návrhom bezpodmienečného základného príjmu vo výške zhruba 2 500 dolárov mesačne. Referendum skončilo odmietnutím konceptu drvivou väčšinou obyvateľstva.

„Úžasný rok.“ vyjadril sa Philippe Van Parijs, zakladateľ Svetovej siete základného príjmu, ktorá lobuje za zavedenie tohto princípu. „O základnom príjme bolo napísané a povedané viac, ako v celých doterajších dejinách ľudstva.“

Ešte predtým, ako podáte výpoveď s nádejou, že už nikdy nebudete musieť pracovať, zvážte druhú stránku veci. V súvislosti s problematikou sa vynára mnoho otázok, v neposlednom rade záležitosť financovania podobných schém. Tu je niekoľko postrehov:

Kde pramení vzrastajúci záujem?

Jedným slovom, roboti. Benoit Hamon, ktorý je bývalým francúzskym ministrom školstva kandidujúcim na post prezidenta krajiny, hovorí: „Ľudská pracovná sila je stále vo väčšej miere nahrádzanou strojmi a automatizovanými systémami, čo do roku 2025 môže viesť k zrušeniu 3 miliónov pracovných pozícii. So stratou pracovných príležitostí by sa vďaka zavedeniu skromného, no pravidelného základného príjmu občania nemuseli obávať o svoju budúcnosť. Zároveň by mali viac voľného času na rodinu, príbuzných, starostlivosť a sami na seba.“

Tiež by to ľudí povzbudilo riskovať, začínať s podnikaním a novými aktivitami bez strachu zo straty sociálnych dávok.

Ďalším zástancom základného príjmu je kandidát Socialistickej strany Francúzska, Jean-Luc Bennahmias. Podobne ako Hamon, aj bývalý zákonodarca Európskeho parlamentu argumentuje, že je zbytočné očakávať návrat ekonomického rozmachu, ktorý prinesie prácu pre všetkých.

Bennahmias sa k téme vyjadril v televíznej diskusii: „Povedzme si pravdu. Dvoj-, troj-, štvor- či päťpercentný rast v západných krajinách, ten už skončil.“

Tvrdenia oboch kandidátov podporuje i výskum zvonku. Štúdia oxfordskej univerzity z roku 2015 dokumentuje, že takmer polovica americkej pracovnej sily je ohrozená práve automatizáciou.

Francúzski politici, zľava doprava_ Arnaud Montebourg, Jean-Luc Bennahmias, Francois de Rugy, Benoit Hamon, Vincent Peillon, Manuel Valls a Sylvia Pinel
Francúzski politici, zľava doprava_ Arnaud Montebourg, Jean-Luc Bennahmias, Francois de Rugy, Benoit Hamon, Vincent Peillon, Manuel Valls a Sylvia Pinel

Skúška navrhovaného systému

Fínsko sa pomocou kontrolovaného experimentu spusteného 1. januára 2017 snaží odpovedať na častú otázku odporcov základného príjmu: Bude sa 2 000 ľudských pokusných králikov – náhodne zvolených spomedzi fínskych nezamestnaných – s garantovaným príjmom 560 eur mesačne iba bezcieľne potĺkať?

Olli Kangas z vládnej agentúry KELA, zodpovednej za sociálne dávky vo Fínsku, povedal: „Obmedzenia rozpočtu a opozícia z viacerých strán zmarila ambície na experiment vo väčšej miere.“

V telefónnom rozhovore sa vyjadril: „Jedná sa o značne zriedenú verziu. Museli sme pristúpiť na množstvo kompromisov.“

Napriek tomu neoblomne tvrdí, že podobné štúdie sú nevyhnutné pre prípravu spoločnosti na zmeny, ktoré v budúcnosti na trhu práce nastanú.

Kangas ďalej uviedol: „Netvrdím, že základný príjem je definitívnym riešením,“ … „Vravím iba, že je riešením, o ktorom by sme mali uvažovať.“

Mesto Utrecht v Holandsku tento rok plánuje zaviesť skúšobný systém bezpodmienečných sociálnych príspevkov, ktorý umožní účastníkom popri poberaní dávok sa aj riadne zamestnať, teda pokiaľ budú mať záujem. Štúdia si kladie za cieľ odhaliť vplyv príspevkov, na motiváciu hľadať si zamestnanie.

Vrámci „prípravy na svet, v ktorom technológie nahradia existujúce zamestnania a základný príjem sa stane nevyhnutným,“ plánuje Y Combinator, start-upová spoločnosť zo Silicon Valey, spustiť pilotnú štúdiu v Oaklande, štáte Kalifornia, počas ktorej bude účastníkom vyplácať bezpodmienečný príjem. Podľa slov spoločnosti: „Chceme sledovať, ako sa ľudia vyrovnajú s takouto slobodou.“

Za akú cenu?

Prirodzene, vysokú. Hamon navrhuje postupné zavádzanie základného príjmu vo Francúzsku, začínajúc na úrovni 600 eur mesačne, ktoré budú vyplácané chudobným a mladým medzi 18-25 rokmi života. Neskôr sa to má zvýšiť na 750 eur pre všetkých dospelých, čo bude krajinu ročne stáť 400 miliárd eur.

Podľa Hamona by časť výdavkov na fungovanie tohto systému mohla byť financovaná zdanením produktov a služieb poskytovaných strojmi a automatizovanými systémami. Jeho oponenti tvrdia, že takéto opatrenie by jednoducho prinútilo spoločnosti premiestniť svojich robotov inde, mimo dosahu francúzskych vyberačov daní.

Upustenie od príspevkov na bývanie, rodinu, v chudobe a nezamestnanosti by uvoľnilo viac než 100 miliárd eur pre účely vyplácania základného príjmu.

Tiež by sa znížila miera zbytočnej byrokracie, čo by ušetrilo ďalšie peniaze. Podľa vyjadrenia francúzskeho senátu by si však zavedenie základného príjmu v každom prípade vyžiadalo zavedenie nových daní.

Podľa správy z roku 2016 by mesačné vyplácanie univerzálneho príjmu vo výške 500 až 1000 eur stálo krajinu ročne 300 až 700 miliárd eur. Senát navrhol, aby sa základný príjem spočiatku zaviedol v trojročnej pilotnej schéme so skúšobnou vzorkou obyvateľstva zahŕňajúcou 20 000 až 30 000 ľudí.

Nevýhody

Odhliadnuc od otázky ceny, oponenti argumentujú, že garantované príjmy by viedli ku povzbudeniu lenivosti a znehodnoteniu konceptu práce. Hamonovi súperi v Socialistickej prezidentskej kampani vyhlasujú jeho tvrdenia o zníženom počte pracovných miest za nepravdivé.

Van Parijs vyhlásil: „V konečnom dôsledku, aby základný príjem uzrel svetlo sveta, bude potrebovať silných politických zástancov. Na vytýčenie cieľu potrebujeme radikálne nápady a na ich dosiahnutie šikovné manévrovanie.“

Zdroj: Associated Press, Reuters, Fortune

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×