Skratka k založeniu európskej fiškálnej únie neexistuje

19. septembra 2017

Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker sa vo svojom prejave o stave Únie jasne vyjadril, že chce „viac Európy“. Podľa jeho slov to zahŕňa aj rozšírenú eurozónu. Takýto krok si však bude vyžadovať určitú mieru hospodárskej a finančnej integrácie, ktorá v Európe aktuálne chýba. Parlamentné voľby v Nemecku sú za dverami a hlavnou otázkou preto ostáva, či bude Berlín konečne súhlasiť s vytvorením určitej formy fiškálnej únie. Tá by členským štátom mala pomôcť riešiť ekonomické šoky skôr, ako prerastú do plnohodnotnej finančnej krízy.

Jednou z optimistických predpovedí je tvrdenie, že táto otázka nakoniec vôbec nemusí byť dôležitou. Aj keď bude Nemecko naďalej odmietať zhromažďovanie daňových príjmov na financovanie opatrení, akým je spoločný systém dávok v nezamestnanosti, bude možné nájsť iné spôsoby, pomocou ktorých sa ekonomické riziká rovnomerne rozložia naprieč celou eurozónou. Patrí medzi ne predovšetkým skoré dokončenie bankovej únie a vytvorenie únie európskych kapitálových trhov. Takéto inštitúcie môžu zabezpečiť, že v prípade ekonomického šoku v rámci niektorej z krajín, budú súkromní investori zasiahnutí z celej menovej únie. Pokiaľ vlády nebudú vstupovať do kompenzácie týchto škôd, eurozóna sa vraj môže rozvíjať aj bez fiškálnej únie.

Hlavnou prednosťou tejto teórie je to, že sa zdá byť politicky realistická. Na minulo-týždňovej konferencii v Bruseli, ktorú zorganizoval ekonomický „think-tank“- Bruegel, sa zdalo, že ani po zvolení novej vlády v Berlíne by sme nemali očakávať veľký krok vpred. Johan Van Overtveldt, ktorý je belgickým ministrom financií, uviedol: „Sú všetci prítomní pripravení prijať delegáciu moci na európskej úrovni? Nachádzame sa v príliš zložitom období na to, aby sme rozhodovali o podnikaní takýchto krokov.“ Van Overtveldt si teda nemyslí, že väčšia integrácia, najmä vo fiškálnej oblasti, by mohla byť v blízkej budúcnosti dosiahnutá.

Angažovanie súkromných investorov do menovej únie má však jeden zásadný problém. Neexistuje žiadny náznak toho, že vlády a regulačné orgány sú naozaj otvorené myšlienke, aby sa domáci investori vystavovali riziku aj vo zvyšku eurozóny. Niektorí politici navyše naďalej pôsobia dojmom, že chcú svojich domácich investorov ochrániť pred finančným bankrotom. A to najmä v prípade bánk. Keď totiž banky nekontrolovane nakupujú dlhopisy svojej domácej vlády, medzi oboma inštitúciami vzniká tesné spojenie. V takejto situácii hrozí vznik takzvanej „smrtiacej úverovej slučky“. Tá bola jedným z dôvodov krachu gréckej ekonomiky.

Miera finančnej integrácie na európskej úrovni je, žiaľ, stále neuspokojivá. Údaje Európskej centrálnej banky (ECB) ukazujú, že objem cezhraničných finančných transakcií v rámci eurozóny sa ešte nezotavil po kolapse, ktorý prepukol počas krízy štátneho dlhu. Hlavný kvantitatívny ukazovateľ finančnej integrácie, pomocou ktorého ECB posudzuje súčasnú situáciu, bol na konci roka 2016 v rovnakej hladine ako v roku 2003. Cezhraničné pôžičky spoločnostiam predstavovali iba 9% z celkového objemu. Podiel aktív ktoré investori na konci minulého roka vložili do cenných papierov, z iných krajín eurozóny naďalej klesal. Nedosahoval dokonca ani dve tretiny podielu cenných papierov, v rámci vlastného domáceho trhu.

Podobné: S príchodom robotov na trh, Európania zvažujú základný príjem pre všetkých

Ďalším bodom záujmu je uzatváranie cezhraničných zmlúv a nákupov. Od založenia bankovej únie v roku 2014 nedošlo ani k jedinému prevzatiu významnej banky, od konkurentov pochádzajúcim z inej krajiny eurozóny. Na druhej strane sa uskutočnilo niekoľko významných domácich obchodov. Sem sa radí napríklad rozhodnutie španielskej banky Banco Santander o akvizícií banky Banco Popular. Jednalo sa o prvé riešenie krízovej situácie banky tohto druhu v eurozóne. V rámci cezhraničných obchodov bude veľmi ťažké prekonať prehnanú zaujatosť voči domácim trhom.

Vôbec nie je jasné, či budú vlády v prípade finančných problémov ochotné dopustiť, aby škoda vznikla aj na strane investorov. Keď sa dve benátske banky ocitli na pokraji bankrotu, talianske úrady urobili všetko preto, aby chránili dlhodobých držiteľov dlhopisov. Zachraňovanie krachujúcich inštitúcií, ktoré je jadrom akéhokoľvek dobre fungujúceho súkromného mechanizmu zdieľania rizík, bude naďalej diskutabilnou záležitosťou. Rovnako sporným bude akýkoľvek mechanizmus slúžiaci na reštrukturalizáciu vládneho dlhu. Takýto mechanizmus bude dôležitým, obzvlášť v prípade, ak budú súkromní investori čeliť ťažkostiam spojeným s krízou štátneho dlhu.

Skutočnou úlohou eurozóny by malo byť odstraňovanie prekážok, ktoré aktuálne stoja medzi národnými finančnými a kapitálovými trhmi. Požadovať, aby držitelia dlhopisov v rámci svojich investícií čelili skutočnému riziku je nielen efektívne, ale aj spravodlivé. Nie je však jasné, nakoľko takéto opatrenia ochránia slabšie členské štáty pred rizikom plne rozvinutej finančnej krízy. Ostáva nám iba počkať, či sa po nemeckých voľbách znovu obnoví snaha o vytvorenie akejsi formy fiškálnej únie.

Zdroj: The Wall Street Journal, Bloomberg

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×