Velikán z Wall Street sa snaží zmeniť zákon, ktorý ho pripravil o spoločnosť

17. 4. 2018

Maurice R. Greenberg má 92 rokov a neprestáva bojovať.

Greenberg je uznávanou osobnosťou finančného sveta na Wall Street, kde sa preslávil pod prezývkou Hank. V priebehu svojej kariéry vybudoval spoločnosť American International Group (A.I.G.), ktorá sa stala skutočným gigantom v poisťovacom sektore. Hank však stratil svoju spoločnosť v roku 2005, keď sa ocitla uprostred vyšetrovania podvodov na trhu s cennými papiermi. Podnikateľ sa následne dlhé roky súdil s kanceláriou newyorskej generálnej prokuratúry a celý konflikt bol zažehnaný až v priebehu minulého roka, keď Greenberg súhlasil s vyplatením 9 miliónov dolárov v rámci civilného vyrovnania.

Avšak boj pokračuje aj napriek dosiahnutému vyrovnaniu. Greenberg v súčasnosti zameral svoju pozornosť na takzvaný zákon „Martin Act“, ktorý aplikujú práve pri podvodoch s cennými papiermi a bol použitý v rámci procesu proti podnikateľovi. Malá poisťovacia spoločnosť C.V. Starr & Company, v ktorej Greenberg aktuálne pôsobí ako generálny riaditeľ, začala lobovať za vytvorenie novej federálnej legislatívy, ktorá by dokázala predchádzať uvedenému zákonu Martin Act, rovnako ako ďalším zákonom zameraným na procesy týkajúce sa trhu s cennými papiermi.

Greenberg, ktorý je veteránom druhej svetovej vojny a vojny v Kórei, v zanietenom rozhovore v priebehu minulého týždňa povedal: „Záleží mi na mojej krajine a záleží mi na vláde zákona. Za svoju vlasť som bojoval v dvoch vojnách. Toto je tretia.“

Maurice Greenberg povedal: „Za svoju vlasť som bojoval v dvoch vojnách. Toto je tretia.“

Zákon s názvom Martin Act sa aplikuje v štáte New York a vznikol ešte v roku 1921 – teda dávno pred založením federálnej Komisie pre cenné papiere a burzu. Poskytuje právnym orgánom mimoriadne rozsiahle právomoci v rámci riešenia problémových situácií na trhu s cennými papiermi. Právomoci nadobudnuté prostredníctvom tohto zákona prevyšujú dokonca aj možnosti samotných činiteľov vo Washingtone. Bývalý newyorský generálny prokurátor Eliot Spitzer sa odvolal na tento zákon v procese postavenom proti Greenbergovi. Prokurátorovi to však nestačilo a moc poskytnutú týmto zákonom využil aj v prípade, keď prinútil investičné banky obmedziť stratégiu, v rámci ktorej analytici cieľavedome zvyšovali popularitu vybraných druhov akcií. A nakoniec sa do konfliktu s generálnym prokurátorom dostal aj Richard A. Grasso, ktorý bol v tom čase riaditeľom newyorskej burzy NYSE. Spitzer totiž pomocou zákona spochybnil legitimitu výšky Grassovho platu.

Finančný svet už aj v minulosti zaznamenal snahu o čiastočné obmedzenie právomocí zakotvených v zákone Martin Act, no súčasná Greenbergova iniciatíva sa stretáva s náznakmi potenciálneho úspechu. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že uznávaný podnikateľ spolupracuje s mocným spojencom, ktorým je Obchodná komora Spojených štátov. Zároveň sa teší podpore vydavateľa denníka Wall Street Journal a disponuje blízkym vzťahom k prezidentovi Trumpovi.

Štátne orgány zaoberajúce sa reguláciou trhu s cennými papiermi tvrdia, že navrhovaná legislatíva by výrazne obmedzila právomoci, ktoré má k dispozícii. A to aj napriek skutočnosti, že po finančnej kríze bolo pomocou zákona Martin Act stíhaných iba veľmi málo vedúcich predstaviteľov amerických spoločností.

Eric Schneiderman, ktorý je súčasným generálnym prokurátorom v New Yorku, v rozhovore uviedol: „Zmena zákona by bola hroznou správou pre investorov naprieč celým územím Spojených štátov. Je pravdou, že zákon Martin Act zranil ego už niekoľkým generálnym riaditeľom spoločností, ktoré figurujú na zozname 500 najväčších podnikov magazínu Fortune. Na každého takéhoto podnikateľa však existujú desiatky podvodníkov na omnoho nižšej úrovni, ktorých činnosť sme úspešne ukončili práve vďaka súčasnému zneniu zákona.“

Joseph P. Borg, ktorý je dlhoročným riaditeľom Komisie pre cenné papiere v Alabame, povedal: „Z akéhokoľvek uhla pohľadu sa pozeráte na navrhovaný zákon, musíte si uvedomiť, že investorom prinesie výlučne nové nevýhody a vystaví ich doteraz obmedzovanému riziku.“

Borg, ktorý zároveň stojí na čele asociácie National American Securities Administrators Association, ďalej uviedol: „Ak nemôžem trestne stíhať vinníkov, čo ich potom odradí od ich činnosti? Ak nemám možnosť podať na nich žalobu, čo im zabráni v realizácii svojich podvodov? Nič.“

Kritici návrhu zákona tiež uviedli, že predstavuje rovnaký druh obmedzenia právomoci jednotlivých štátov, za aký republikáni kedysi kritizovali demokratov. Prezident Trump už v súčasnosti spochybňuje zákony o takzvaných azylových mestách, ktoré platia v niektorých štátoch USA, a tiež napadol štát Kalifornia, ktorý má právomoc určovať svoju vlastnú legislatívu v oblasti automobilovej dopravy.

Návrh nového zákona o cenných papieroch predstavil Tom MacArthur, ktorý je reprezentantom republikánskej strany zo štátu New Jersey a bývalým riaditeľom spoločnosti A.I.G., ktorý kedysi pracoval pre Greenberga. Spoločnosť C.V. Starr, ktorej v súčasnosti predsedá sám Greenberg, otvorene podporila MacArthurovu kampaň. Kongresmanov hovorca uviedol, že MacArthur nemieni poskytnúť svoje stanovisko médiám.

Blair Holmesová, ktorá je hovorkyňou americkej Obchodnej komory, uviedla, že táto organizácia dôsledne posúdila charakter navrhovaného zákona. Holmesová následne dodala: „Mnohí členovia Obchodnej komory považujú túto záležitosť za mimoriadne dôležitú.“

Ak navrhovaný zákon vstúpi do platnosti, okamžite by mal „zabezpečiť, aby sa civilnými podvodmi spojenými s cennými papiermi zaoberala výhradne federálna jurisdikcia“. Návrh zákona tiež uvádza, že „rozdielne regulačné požiadavky jednotlivých štátov“ sú príčinou „nízkej efektivity právnej moci a zvýšených nákladov“, pričom poškodzujú trhy a „neposkytujú investorom žiadnu ochranu“.

Greenberg a jeho zamestnanci uviedli, že navrhovaná legislatíva by mala vplyv výhradne na civilné prípady týkajúce sa akcií, dlhopisov a ďalších cenných papierov obchodovaných na národných burzách. Štátne regulačné orgány s tým však nesúhlasia a tvrdia, že nový zákon by zároveň obmedzil ich právomoc súvisiacu s týmito cennými papiermi.

Nedá sa poprieť, že znenie návrhu zákona je formulované veľmi špecificky. Dokument totiž uvádza, že štátne orgány môžu vykonávať trestné konanie iba za predpokladu, ak „sa budú vo všetkých ohľadoch držať zákonných podmienok spojených s podvodmi v oblasti cenných papierov v súlade s federálnymi smernicami“. Štátne regulačné orgány sa však obávajú, že špecifickým zámerom takejto formulácie je obmedziť ich právomoc v iniciovaní súdnych konaní.

Jedným z prvkov zákona Martin Act je skutočnosť, že nevyžaduje, aby štát preukázal, že obvinený svojou činnosťou skutočne zamýšľal vykonať uvedený podvod. V legislatíve na federálnej úrovni je takýto dôkaz nevyhnutnosťou.

Greenberg vyhlásil: „Je to skrátka neprijateľné.“ Na otázku, či je zmena legislatívy s dopadom na všetky štáty primeraným prostriedkom, odpovedal: „Myslíte si, že je lepšie držať sa zákona, ktorý porušuje všetky zásady? Je to naozaj lepšie? Môžete byť súdený bez toho, aby Vám bol dokázaný skutočný zámer? Sme snáď krajina tretieho sveta?“

Súdny proces namierený proti Greenbergovi sa zaoberal dvoma súbormi transakcií. Prvý z nich viedol k navýšeniu finančných rezerv spoločnosti A.I.G. v čase, keď analytici kritizovali firmu za nedostatočnú výšku týchto rezerv. Poisťovateľ v rámci druhej série zmlúv investoval do zahraničného subjektu takým spôsobom, ktorý mu umožnil maskovať straty v rámci jednej z jeho divízií.

Spoločnosť A.I.G. po Greenbergovom odchode zmenila vyhlásenie o svojich príjmoch o viac než 3 miliardy dolárov. V roku 2006 dospela k zmiereniu, v rámci ktorého vyplatila súhrnne až 1,64 miliardy dolárov federálnym a štátnym regulačným orgánom, ako aj regulačným orgánom v rámci poisťovacieho sektora. Toto vyrovnanie sa týkalo obchodných praktík, ktoré spoločnosť uplatňovala pred celými dvoma desaťročiami.

Greenberg má na vec jasne vyhranený názor, ktorý neoblomne prezentuje na verejnosti. Súdny proces komentoval nasledovne: „Eliot Spitzer sa jednoducho rozhodol, že ma chce zruinovať. A podarilo sa mu to. Zničil spoločnosť, ktorej trhová kapitalizácia dosahovala hodnotu 180 miliárd dolárov. A akú hodnotu má v súčasnosti? Iba zlomok tejto sumy. Odkedy som spoločnosť opustil, v jej vedení sa vystriedalo sedem generálnych riaditeľov. Spitzer zruinoval veľkého hráča na trhu.“

Greenberg však pri príležitosti civilného zmierenia v priebehu minulého roka vyhlásil, že „inicioval, zúčastnil sa a schválil“ transakcie, ktoré „vrhli nesprávne svetlo na účtovníctvo spoločnosti a tým aj na celkovú finančnú situáciu a výkonnosť rezerv spoločnosti A.I.G..“

Spoločnosť A.I.G. čelila počas finančnej krízy výraznému riziku a kriticky sa priblížila k potenciálnemu bankrotu.

Spitzer v rozhovore povedal: „Nedáva žiadny zmysel, aby sme oslabili jeden z mála nástrojov, ktorý dokážeme účinne aplikovať pri riešení štrukturálnych neúspechov na Wall Street. Je to v rozpore s logikou. A to najmä po hospodárskej katastrofe v roku 2008.“

Greenberg priznal, že s minuloročným zmierením nakoniec súhlasil iba preto, lebo „každý jednotlivec má istý limit, v rámci ktorého vydrží bojovať proti systému“. Podnikateľ tiež dodal: „V prvom rade mi však nebolo dokázané žiadne porušenie zákona. A to je dôležité.“

Generálny prokurátor Eric Schneiderman, ktorý nakoniec uzavrel súdny proces, povedal, že prípad pána Greenberga bol „priamočiary a bez pochybností“. Poznamenal, že spoločnosť A.I.G. po Greenbergovom odstúpení predsa zmenila informácie, ktoré dovtedy uvádzala vo svojich účtovných knihách.

Pokiaľ sa jedná o súčasnú legislatívu, Schneiderman dodal: „Nepoznám nikoho, kto by tvrdil, že potrebujeme obmedziť reguláciu podvodov na trhu s cennými papiermi.“

Zdroj: WSJ, NYTimes

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×