Veľký kongres komunistickej strany v Číne a jeho dôsledky pre investorov

17. 10. 2017

Už zajtra v Číne zasadne 19. kongres komunistickej strany. Na prvé počutie to môže znieť nudne. Čína je však najdôležitejšou krajinou na kontinente a v súčasnosti predstavuje hybnú silu globálnej ekonomiky. To znamená, že každý by mal so zbystrenou pozornosťou sledovať, čo sa deje na jej politickej scéne. Pre nadšených pozorovateľov Číny je zasadnutie komunistickej strany takmer celonárodným veľtrhom, festivalom o rozmeroch ako je odovzdávanie Oscarov.

Zasadnutie Komunistickej strany sa koná dvakrát za desať rokov a jej výsledkom bude nové rozmiestnenie hráčov na najvyšších vodcovských pozíciách krajiny, počas nasledujúcich piatich rokov. A v ekonomike, ktorá je stále silne ovplyvnená štátom, sú priority a prístup najmocnejšieho vládneho predstaviteľa kľúčové.

Budúce plány čínskej vlády môžu pre investorov predstavovať príručku, pomocou ktorej sa budú rozhodovať, kam sústredia svoju pozornosť a hotovosť. Prevláda všeobecný názor, že keď čínska vláda sa rozhodne niečo podniknúť, či už ide o realizáciu obrovských nových infraštruktúrnych projektov alebo hostenie olympijských hier, tak to do bodky naozaj dodrží. Ako investori môžeme zarobiť na tom, že sa budeme riadiť vyhláseniami čínskej vlády a budeme o krok pred našou konkurenciou, ktorá im nevenuje pozornosť.

Čína je naozaj veľká

HDP Číny dosahuje úroveň 11,2 bilióna dolárov. Je tak už druhou najväčšou ekonomikou na svete (čoskoro bude prvou) a predstavuje druhý najväčší trh s cennými papiermi. V krajine sa bude čoskoro nachádzať aj najväčšia stredná trieda obyvateľstva na svete, ktorá by mala do roku 2022 zahŕňať viac ako 550 miliónov ľudí. Pre porovnanie, je to 1,7-násobok celej populácie Spojených štátov.

Podobné: Najhodnotnejšie značky sveta: 9 z USA a 1 z Číny

Čína sa taktiež stáva lídrom v globalizácii. Obzvlášť odkedy sa Spojené štáty zamerali na domáci trh, Čína prostredníctvom iniciatívy One Belt One Road (OBOR) pracuje na infraštruktúre pre 60 krajín. Čoskoro bude mať teda strategické záujmy na obrovských územiach Afriky, strednej Ázie a východnej Európy.

To znamená, že dianie v Číne leží na srdci globálnej ekonomike a investorom po celom svete.

Čo by sa mohlo stať?

Očakáva sa, že prezident Xi Jinping a premiér Li Keqiang ostanú vo vedení aj počas nasledujúceho funkčného obdobia. Najmenej 11 z 25 členov Politbyra (najvyšší orgán komunistickej strany) by však mohlo ukončiť svoju činnosť z dôvodu vysokého veku. Rovnaký osud postihne pravdepodobne aj 5 zo 7 členov, Stálej komisie Politbyra.

Politbyro dohliada na činnosť Komunistickej strany. Skutočnú moc majú v rukách vedúci členovia Stáleho výboru Politbyra. Tento výbor vedie politické diskusie a rozhoduje o dôležitých otázkach mimo zasadnutí samotného Politbyra. Stručne povedané, Stály výbor Politbyra je najsilnejším rozhodovacím orgánom Číny.

Stály výbor bol obvykle zložený z deviatich ľudí. Za vlády Xiho sa však počet členov zredukoval na sedem. Výhodou tejto inštitúcie je to, že koncentruje rozhodovanie na prioritné záležitosti a zabezpečuje promptné jednanie. Negatívom výboru je skutočnosť, že sústreďuje moc v rámci malej skupiny ľudí, čo vedie k redukovanej rozmanitosti názorov.

Očakáva sa, že Xi využije zasadnutie vládnucej strany na podporu svojich spojencov a ich dosadenie do Politbyra a Stáleho výboru Politbyra. Tým tak výrazne upevní svoju moc a umožní mu to ľahšie realizovať svoje dlhodobé stratégie a reformy. Príliš veľa moci sústredenej v príliš malom počte jedincov je nebezpečné v akomkoľvek politickom systéme. Hlavným nedostatkom takéhoto prerozdelenia moci je to, že nepodporuje inovatívne či odlišné myšlienky.

Aké sú ale dlhodobé plány Xiho Jinpinga? Pravdepodobne sa zameria na tri hlavné ciele.

Kontrola finančných rizík a uvádzanie zmien v ekonomike

Xi si za svoj celkový cieľ kladie udržanie „stability“. To zahŕňa takmer všetky oblasti politického a spoločenského života – stabilnú ekonomiku, menu, finančné trhy, bankový systém a sociálne podmienky.

Mnoho analytikov sa domnieva, že Xi sa zameria na systémové finančné riziká Číny a bude sa snažiť uľahčiť prerod výrobne orientovanej ekonomiky Číny, na ekonomiku zameranú na služby.

V snahe udržať ekonomický rast počas posledných rokov sa Čína dostala do závažných dlhov. Odhaduje sa, že od roku 2007 sa dlhy Číny na všetkých úrovniach zvýšili o 24 biliónov dolárov. Pre porovnanie, je to viac ako celkový štátny dlh Spojených štátov, ktorý v súčasnosti dosahuje hodnotu približne 20 biliónov dolárov. Vyzerá to síce nepríjemne, ale Čínsku ekonomiku by to nemalo potopiť.

Treba si tiež uvedomiť, že vyššie uvedená suma predstavuje celkový dlh Číny. Je súhrnom verejného, podnikového a domáceho dlhu. Údaj zo Spojených štátov hovorí o verejnom dlhu. Tieto dve veličiny sú preto neporovnateľné.

Xiho prvoradým cieľom však bude zabrániť ďalšiemu zadlžovaniu vlád miestnych regiónov a regulácia stratových štátnych podnikov. K redukcii dlhu by malo prispieť aj znižovanie vytýčenej miery ekonomického rastu, ktorý sa dnes pohybuje pod hranicou 6,5%. Treba poznamenať, že pre hospodárstvo čínskych rozmerov je to úctyhodná hodnota. Nárast dlhu bol totiž v prvom rade poháňaný tlakom na nadmerné zvyšovanie ekonomického rastu.

Budeme svedkami aj pomalej a pretrvávajúcej reformy stratových štátnych podnikov. Mnohé z nich budú zatvorené, zlúčené s inými spoločnosťami alebo postupne likvidované. Zmeny sa budú diať najmä v uhoľnom a oceliarskom sektore, vo výrobe hliníka a cementu.

Čína sa bude držať svojej ambície stať sa sofistikovanejšou ekonomikou. Xi bude preto usmerňovať peniaze do moderných odvetví výroby, technologického a poľnohospodárskeho sektora. Zároveň bude obmedzovať financovanie uhoľného a oceliarskeho sektora a ďalších odvetví spomedzi „starého hospodárstva“.

V konečnom dôsledku môžeme očakávať, že čínska ekonomika bude v nasledujúcich rokoch spomaľovať. Medzitým by mohli narastať investície do čínskych výrobných, technologických a poľnohospodárskych spoločností.

Štrukturálne reformy a ekonomické vyváženie

Xi sa v rámci ďalšieho bodu svojho programu zameria na prehĺbenie štrukturálnych reforiem v sociálnej oblasti a vyvažovaní ekonomiky.

Eurasia Group, ktorá je spoločnosťou zaoberajúcou sa poradenstvom v oblasti politických rizík si myslí, že Xi bude počas nasledujúceho funkčného obdobia presadzovať reformy zdravotníctva a dôchodkového systému, fiškálne reformy (napríklad v sektore výberu daní), reformy systému „hukou“ (čínsky vládny systém registrácie domácností) a podnikne ďalšie kroky, ktoré prispejú k budovaniu sociálnej záchrannej siete. Tieto reformy by mali pomôcť čínskemu úsiliu o urbanizáciu a podporiť rastúci dopyt zo strany spotrebiteľov.

Podobné: Čína spomaľuje. Čo to znamená pre investorov?

Xi by mal tiež presadzovať reformy so zámerom vytvorenia transparentnejších kapitálových trhov, efektívnejších postupov pri schvaľovaní podnikov a zníženia poplatkov a daní. Následkom jeho nových opatrení by sa mali sektory finančných služieb a zdravotnej starostlivosti sprístupniť kapitálu od súkromných domácich a zahraničných investorov. To by pomohlo čínskym spoločnostiam priniesť nový kapitál a technológie. Vystavenie týchto sektorov konkurenčnému prostrediu by mohlo pomôcť zvýšiť produktivitu a účinnosť.

Ďalšou kľúčovou oblasťou je životné prostredie. Znečistenie nie je iba otázkou zdravia, ale aj politickou prioritou.

Selektívna podpora štátnych podnikov

Xi pravdepodobne zdvojnásobí podporu vybraných štátnych podnikov. Považuje ich totiž za „národných hrdinov“, ktorí presadzujú politické záujmy krajiny. To znamená, že štátne podniky v oblastiach telekomunikácií, ropy a zemného plynu, výroby elektrickej energie, dopravy, železníc a jadrovej energetiky budú aj ďalej profitovať zo silných domácich pozícií. A zo štátom podporovaných investícií, ktoré budú realizované prostredníctvom iniciatívy “One Belt One Road“.

Je možné, že Xi sa pokúsi usmerniť do týchto podnikov súkromný kapitál bez toho, aby transakcie podstúpili štátnu kontrolu. A nie všetky štátne podniky sa budú aj naďalej môcť spoliehať na podporu štátu. „Nadbytočné“ spoločnosti v sektore baníctva, cementárstva, oceliarstva a automobilového, textilného a chemického priemyslu budú odkázané samé na seba. Cieľom je znížiť produkciu a zabezpečiť, aby „prežité“ spoločnosti boli výkonnejšie a vo väčšej miere zamerané na trh.

V konečnom dôsledku môžeme očakávať, že Čína sa zameria predovšetkým na udržanie stability. Sústredí sa na spravovanie svojho dlhu, bude podnecovať vznik ekonomiky založenej na službách a pripravovať sa na budúce sociálne a fiškálne reformy. To by malo znížiť riziko ekonomickej recesie v krajine. Znamená to tiež, že Čína bude naďalej investovať do štátnych podnikov, infraštruktúry a technologického sektoru.

Zdroj: TheEconomist, Bloomberg

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×