Vrchné 1% v roku 2017 získalo až 82% svetových príjmov

25. 1. 2018

Medzinárodná konfederácia charitatívnych organizácii Oxfam 22. januára uverejnila štúdiu, ktorá sa zaoberá narastajúcou priepasťou medzi bohatými a chudobnými skupinami svetovej populácie. Výsledky štúdie dokladujú, že 42 jedincov disponuje v súčasnosti rovnakým majetkom ako 3,7 miliardy ľudí, ktorí tvoria najchudobnejšiu polovicu svetového obyvateľstva. Podobné štúdie pojednávali v priebehu minulého roka o 61 jedincoch a v roku 2009 sa väčšinový podiel svetového bohatstva nachádzal vo vlastníctve 380 ľudí.

Štúdia tiež uvádza, že počet miliardárov v priebehu posledných dvanástich mesiacov narastal závratne vysokým tempom. Každé dva dni sa na scéne objavil nový miliardár, zatiaľ čo spodných 50% svetovej populácie nezaznamenalo akýkoľvek nárast majetku. Jedná sa tak o najvýraznejší nárast počtu miliardárov v histórii.

Celkové bohatstvo miliardárov sa v rokoch 2006 až 2015 v priemere zvyšovalo o 13% (za rok). Až 82% globálneho bohatstva vygenerovaného v roku 2017 putovalo do správy vrchného 1% populácie. 2 043 miliardárov po celom svete tak navýšilo svoj osobný majetok súhrnne o 762 miliárd dolárov. Je tiež zaujímavé, že deviati z desiatich svetových miliardárov sú muži.

Počet a celkové bohatstvo miliardárov v rokoch 2000 až 2017.

Štúdia spoločnosti Oxfam bola uverejnená práve v čase, keď sa svetoví lídri a miliardári pripravovali na účasť na Svetovom ekonomickom fóre, v švajčiarskom meste Davos. Odhady týkajúce sa minuloročného konania tohto podujatia hovoria o tom, že členské a účastnícke poplatky dosahujú hodnotu približne $ 62 000 až $ 624 000. Tieto sumy však nezahŕňajú cestu lietadlom, ubytovanie, dopravu, šampanské, večere a súkromné helikoptéry.

Podobné: Kde vo svete vzniká najviac milionárov?

Jedným z účastníkov ekonomického fóra, ktoré sa koná v dňoch 23. až 26. januára, by mal byť aj americký prezident Donald Trump. Na základe dostupných údajov je možné usudzovať, že aj jeho majetok prekračuje miliardovú hranicu. Organizácia Oxfam si ho zvolila za príklad svetového vodcu, ktorý je známy svojimi prázdnymi sľubmi v oblasti riešenia otázok príjmovej a majetkovej nerovnosti. Vo vyhlásení uviedla: „Prezident Trump bol zvolený do funkcie na základe svojich vyjadrení, v ktorých sľuboval pomoc bežným pracovníkom. Namiesto toho zostavil vládu z miliardárov a schválil zákon o daňových úľavách pre horné 1%.“ Organizácia ako ďalší príklad uviedla nigérijského prezidenta Buhariho, ktorý v tejto oblasti tiež neplní svoje sľuby. Krajina síce v poslednej dobe zaznamenala výrazný ekonomický rast, ale profitovali z neho predovšetkým príslušníci horných 10% obyvateľstva. 10 miliónov detí v tejto krajine medzitým nemá prístup k základnému školskému vzdelaniu.

Organizácia ďalej uvádza: „Oxfam a spoločnosť Development Finance International dôsledne monitorovali iniciatívu 152 svetových vlád v rámci riešenia otázky nerovnosti, pričom väčšina z nich ani zďaleka nepodniká dostatočné kroky zamerané na riešenie tohto problému.“

Spoločnosť Oxfam tvrdí, že medzi najväčšie nedostatky v tomto smere patrí neschopnosť inštitúcii zabezpečiť dostatočné práva rádovým robotníkom a stíhať jedincov, ktorí sa vyhýbajú svojim daňovým povinnostiam. Situáciu ilustruje napríklad situáciou krajčírky v Bangladéši, ktorá pracuje 12 hodín denne a jej ročný príjem dosahuje iba niečo vyše $ 900. Organizácia porovnala príjem tejto zamestnankyne s finančným stavom Amancia Ortegu, ktorý je generálnym riaditeľom medzinárodnej odevnej spoločnosti so sídlom v Španielsku. Ten totiž v roku 2016 výlučne na dividendách z akcií svojej spoločnosti zarobil až $1,22 miliardy.

Charitatívna organizácie vyhlásila, že je „neprijateľné a dlhodobo neudržateľné“, aby malá skupina svetovej elity zhromažďovala takýto obrovský majetok v prostredí, v ktorom milióny ľudí žijú na hranici chudoby. Vyzvala svetových lídrov, aby zmenili svoju rétoriku o nerovnosti na konkrétne opatrenia. Mark Goldring, ktorý je výkonným riaditeľom organizácie Oxfam, povedal: „Koncentrácia extrémneho bohatstva na horných úrovniach spoločnosti nie je známkou prosperujúcej ekonomiky. Namiesto toho sa jedná o neschopnosť systému postarať sa o milióny ťažko pracujúcich ľudí, ktorí vyrábajú naše oblečenie a pestujú naše jedlo.“

Primárnym dôvodom nárastu bohatstva mnohých jedincov sa v roku 2017 stali prekvitajúce finančné a akciové trhy. Jeff Bezos, ktorý je zakladateľom spoločnosti Amazon, zaznamenal navýšenie svojho majetku o 6 miliárd dolárov už v prvých desiatich dňoch roku 2017. Bolo to výsledkom úspešného obchodovania na Wall Street a Bezos sa tak stal najbohatším človekom na svete.

Jeff Bezos, zakladateľ spoločnosti Amazon a najbohatší človek planéty.

Goldring ďalej povedal: „Poctivá práca by mala byť efektívnou cestou, ktorou sa budú môcť ľudia dostať z chudoby. Bežní pracovníci by mali dostávať patričné mzdy, ktoré im umožnia žiť vo vhodných životných podmienkach. Mali by sme sa tiež pričiniť o ukončenie diskriminácie ženského pohlavia. Ak si to bude vyžadovať ukrátenie najbohatších ľudí o ich zisky, je to cenou, ktorú by mali byť ochotní zaplatiť.“

Organizácia Oxfam zrealizovala prieskum na vzorke 70 000 ľudí z desiatich krajín, vrátane Veľkej Británie. Výsledky prieskumu hovoria o tom, že takmer dve tretiny oslovených (72% na území Veľkej Británie) si myslí, že vláda by mala urgentne zakročiť voči narastajúcej príjmovej nerovnosti medzi bohatými a chudobnými obyvateľmi. Prieskum sa tiež snažil zistiť, aký názor majú obyvatelia na príjem generálneho riaditeľa spoločnosti v porovnaní s príjmom zamestnanca bez odborného školenia. Respondenti sa domnievali, že vedúca osobnosť úspešnej spoločnosti zarába v priemere 33-násobok mzdy bežného robotníka. Na otázku o ideálnom pomere odpovedali, že by mal dosahovať hodnotu 7:1. Organizácia Oxfam následne uviedla, že riaditelia 100 spoločností zahrnutých do indexu Financial Times Stock Exchange 100 Index (FTSE) zarábajú v priemere 120-krát viac ako ich priemerní zamestnanci.

Goldring povedal, že je načase prehodnotiť princípy globálnej ekonomiky, v ktorej sa stretávame s nadmerným vplyvom korporácií na rozhodovanie zákonodarných orgánov, postupnou eróziu práv robotníkov a neúnavnou snahou o minimalizovanie nákladov s cieľom maximalizácie investičných výnosov.

Podobné: Bill Gates bilionárom? Warren Buffett ukazuje, ako na to

Mark Littlewood, ktorý je riaditeľom výskumnej a poradenskej spoločnosti Institute of Economic Affairs a zástancom princípom voľného trhu, však povedal: „Organizácia Oxfam je čoraz viac posadnutá bojom proti bohatým, namiesto toho, aby skutočne riešila situáciu chudobných. Vyššie dane zamerané na bohatých jedincov žiadnym spôsobom neprispejú k zlepšeniu situácie chudobných skupín populácie. Svetové bohatstvo nepredstavuje fixný objem peňazí. A bohatí ľudia už v súčasnosti čelia omnoho vyšším daniam. Zníženie výšky ich bohatstva nepovedie k všeobecnému prerozdeleniu majetku. Jediným výsledkom by bolo ničenie hodnôt, ktoré by neprospelo nikomu. Rovnako aj zvyšovanie minimálnej mzdy by pravdepodobne viedlo k strate pracovných pozícií, čo by v konečnom dôsledku ešte väčšmi poškodilo práve tých ľudí, ktorým chce Oxfam pomáhať.“

Rovnaký názor zastáva aj Sam Dumitriu, ktorý je vedúcim výskumu v organizácii Adam Smith Institute, povedal: „Štatistiky tejto charitatívnej organizácie neustále vyvodzujú nesprávne závery v otázke majetkovej nerovnosti. Skutočnosť je taká, že v posledných desaťročiach zaznamenávame masívny pokles v celosvetovej nerovnosti populácie. Krajiny ako Čína, India a Vietnam prijali neoliberálne reformy, ktoré presadzujú dodržiavanie vlastníckych práv, obmedzujú reguláciu a zvyšujú hospodársku súťaž. Najchudobnejší ľudia na svete sa tak dočkali obrovského navýšenia platov, čo viedlo k rovnomernejšej distribúcii svetových príjmov.“

Zdroj: TheGuardian, NYTimes

Vstúpte s nami do finančného sveta

Chcete investovať alebo obchodovať s cennými papiermi? Alebo sa chcete iba ponoriť hlbšie do tajov finančného sveta? Nechajte nám váš kontakt a my sa s vami spojíme.

×

Kontaktujte nás

×
×