Janko Lašák: „Hokej bol vždy moja srdcová záležitosť“
Slovenskú hokejovú legendu Jána Lašáka väčšine ľudí netreba veľmi predstavovať. Pre iN-vestora sme ho vyspovedali o športe, peniazoch, budúcnosti a pomoci druhým ľuďom.
Väčšina Slovákov vás pozná ako úspešného hokejového brankára a zlatého chlapca z Göteborgu, viete nám povedať viac o tom, čomu ste sa venovali po skončení hokejovej kariéry?
Keďže hokej bol pre mňa vždy srdcovou záležitosťou, venujem sa mu naďalej aj po ukončení aktívnej hráčskej kariéry. Venujem sa aktivitám na SZĽH, trénovaniu novej generácie brankárov a tiež príprave nových trénerov hokejových brankárov. Myslím si, že každý by sa mal venovať tomu, čomu sa rozumie a ja budem v srdci vždy brankárom, som v tom doma.
Šport sa na Slovensku potýka s mnohými problémami. Ktoré teraz, keď pracujete s mládežou, vnímate ako najväčšie prekážky?
Ak môžem povedať hlavne za hokejových brankárov, jednou z najväčších prekážok je drahá výstroj. Pre mnohých rodičov je nereálne platiť stovky eur za kompletnú výstroj a aj keď sa situácia v poslednom období zlepšila, stále je pre niektoré deti táto pozícia nedostupná. Ďalším veľkým problémom je nedostatok trénerov brankárov a špecialistov, ktorí by sa mladej generácii na tomto poste venovali. Dnes, pokiaľ mladé talenty nemajú prístup k odborným špecializovaným trénerom, nemajú šancu uspieť. Konkurencia vo svete má náskok a ďaleko lepšie podmienky ako veľa mladých na Slovensku. Preto sa snažíme zameriavať aj na túto oblasť.
Príprava novej generácie brankárov je teda náročná nielen finančne. Čo je potrebné od verejnosti, prípadne rodičov, aby dokázali túto situáciu zmeniť?
Pomôcť vedia hlavne rodičia, prípadne rodinní príslušníci. Z ich strany je to hlavne o výchove — dokázať vštepiť správny postoj, disciplínu a motivovať svoje deti, aby ich šport bavil a napĺňal. Často sa dnes však stretávame skôr s opačným prístupom, kedy rodičia svoje deti demotivujú, prípadne vytvárajú priveľký tlak, ktorý deti v takom mladom veku nedokážu ustáť. Takisto je lepšie nechať analýzu hry a prípadných chýb na trénerov, ktorí tomu rozumejú lepšie a venovať sa práve spomínanej motivácii a psychickej podpore.
Slovenský hokej je dnes verejnosťou vnímaný ako tieň zašlej slávy vašej generácie — čo je potrebné urobiť pre to, aby opäť dokázala vyrásť generácia majstrov sveta?
Bola to generácia zlatých brankárov aj zlatých hokejistov. Úspechy sme dosiahli hlavne vďaka tomu, že sme boli výborný tím. Sledujem hlavne brankárov a môžem s radosťou povedať, že už vidíme na výslnie vychádzať prvé mladé brankárske talenty. Preraziť však nemusí znamenať len hrať v NHL. Treba si uvedomiť, že nielen dostať sa, ale hlavne udržať sa v NHL je extrémne náročné a podarí sa len mizivému percentu brankárov. Dnes ale máme množstvo kvalitných líg aj v Európe, napríklad vo Švédsku či Fínsku.
Nedávno ste sa zúčastnili charitatívneho cyklistického eventu aj s našim CEO Petrom Štadlerom — čím vás oslovila práve táto akcia?
K charitatívnym akciám mám blízko, takže keď ma tam zavolal mne veľmi blízky človek Jakub Křivan, neváhal som ani chvíľu. Spojenie skvelých ľudí pre skvelú vec je pre mňa neskutočný zážitok, pre ktorý sa oplatí žiť. Bol to výborný deň a veľmi ma teší, že sme tiež dokázali pomôcť dobrej veci.
Zostať aktívny aj po skončení kariéry môže byť niekedy ťažšie ako sa zdá. Čo by ste poradili nielen hokejistom, ktorí kariéru ukončili a potrebujú v živote nájsť nový smer?
Úplne to chápem, keď som skončil s hokejom, bol to aj pre mňa taký malý šok. Vždy som sníval o výhrach a úspešných sezónach a zrazu som nemal o čom snívať. Najťažšie však bolo zvyknúť si na civilný život a prácu. Keď hráte hokej, v júni dostanete program a viete, čo budete robiť v decembri. Všetky aspekty vašej práce niekto naplánoval a vy sa môžete naplno venovať svojim výkonom. Po skončení kariéry som bol za svoj čas zrazu zodpovedný sám a trvalo mi dva roky, kým som si našiel spôsob, ako správne manažovať čas tak, aby mi 24 hodín nebolo málo.
Ako by sa mohli športovci už počas kariéry pripravovať na obdobie po jej ukončení?
Sú dve kategórie — tá menšia časť počas kariéry zarobila dostatok na to, aby sa dokonca života nemuseli zaoberať tým, či budú pracovať. Tá väčšia, ktorej súčasťou som aj ja, musia byť naďalej aktívni a správne narábať s peniazmi počas kariéry, ale aj po jej skončení. Ja som sa na jej koniec pripravoval počas posledných aktívnych rokov a keď sa ma spoluhráči pýtali, prečo si nekúpim novšie auto, s úsmevom som im odpovedal, že radšej na starom na golf, ako na novom do roboty. Treba sa na to aktívne pripraviť a diverzifikovať riziká svojich peňazí.
Ako vnímate povedomie o investovaní, prípadne správy majetku u športovcov?
Určite treba povedať, že aj športovci sa v tomto smere potrebujú dovzdelávať. Treba si však tiež uvedomiť, že sme sa dostali do situácie, kedy regionálni športovci majú zmluvy na 8 mesiacov a cez leto si musia nájsť prácu. V takom prípade sa dá len ťažko hovoriť o investovaní voľných prostriedkov.
Kde je chyba, že regionálny šport nemá peniaze?
Významné podniky s výnimkou asi len jedného veľkého zamestnávateľa na Slovensku regionálny šport nepodporujú a tým, ako postupne ubudli stredne veľké závody, ubudli aj peniaze v športe. Malí podnikatelia nemajú dostatok prostriedkov, aby plnohodnotne financovali kluby alebo šport ako taký.
A na záver špeciál pre našich čitateľov – aký je váš obľúbený moment z vašej kariéry, na ktorý dodnes spomínate?
Svoju športovú kariéru delím na rôzne etapy a v každej mám niekoľko krásnych spomienok. Jedna z tých, čo sa mi hlboko vryli do srdca, bol koniec kariéry v Liberci. Hokej je pre mňa najkrajšia práca na svete. Veľa mi zobral, no rovnako veľa dal. Mohol som byť súčasťou niečoho väčšieho, budovať disciplínu, vášeň a charakter. Preto považujem za veľké šťastie byť aj naďalej jeho súčasťou.
Ďakujeme za rozhovor
