Inflácia – pomalý žrút úspor alebo nevyhnutná súčasť ekonomiky?
Pandemická situácia zmenila tvár sveta aj ekonomiky. S prichádzajúcimi snahami o obnovu globálneho hospodárstva sa spomína stále viac jediný výraz – inflácia. Dopadmi vysokej inflácie a jej vplyvom na bežných ľudí sa dnes zaoberá stále širšia verejnosť. Naše investičné oddelenie vám pripravilo analýzu, ktorú by sme vám radi priniesli aj vo viac populárnej – skrátenej forme.
Čo vlastne inflácia znamená?
Začnime tým, že si pojem najprv definujeme. Vo všeobecnosti je inflácia miera „znehodnotenia peňazí“ a jej percentuálna reprezentácia predstavuje rast cenovej úrovne za určité obdobie. Tým, ako ceny rastú, strácajú peniaze svoju kúpyschopnosť, čo v praxi znamená, že pokiaľ vaša výplata ostane nemenná, kúpite si za ňu menej tovarov a služieb.
Priemerná dlhodobá globálna miera inflácie osciluje medzi dvomi až tromi percentami, čo znamená, že zhruba každých 11 rokov klesne kúpyschopnosť vašich peňazí „schovaných pod vankúšom“ zhruba o tretinu. Naproti pojmu inflácia, stojí menej často spomínaný fenomén – deflácia. V prípade deflácie cenová úroveň klesá, vďaka čomu si za rovnaký objem peňazí dokážete dopriať viac. Momentálny konsenzus je, že súčasnú pomerne vysokú infláciu spôsobuje tlačenie peňazí v objeme a rýchlosti vyššej, než dokáže a stíha ekonomika rásť.
Inflácia je zväčša vnímaná negatívne, no má aj pozitíva – nepriamo napomáha zvyšovať produktivitu ekonomických vstupov, čím vlastne napomáha znižovať mieru nezamestnanosti. Väčšina ekonómov dnes preferuje nízku (približne 2%-nú) a stabilnú mieru inflácie. Úloha udržovať infláciu v rozumných medziach prislúcha monetárnym autoritám, ktorými sú zväčša centrálne banky.
Spôsob merania inflácie
Infláciu môžeme merať viacerými spôsobmi, no najpoužívanejšou formou je meranie prostredníctvom Indexu spotrebiteľských cien (tzv. CPI – Consumer Price Index), ktorý reflektuje zmeny v cenách produktov a služieb každodennej spotreby. Na Slovensku sa meria prostredníctvom tzv. spotrebiteľského koša , ktorý obsahuje 728 vybraných druhov tovarov a služieb. Tento kôš je následne periodicky vyhodnocovaný a výsledky jednotlivých časových intervalov sú zaznamenávané do MUICP – Indexu spotrebiteľských cien menovej únie. Následný výpočet inflácie je vcelku jednoduchý. Ak napríklad kniha stála v roku 2019 30€ a v roku 2020 30,60€, jedná sa o medziročnú infláciu na úrovni 2%. Po výpočte sa jednotlivým položkám pridelí patričná váha podľa toho, do akej miery majú jednotlivé položky zastúpenie v spotrebe obyvateľstva a následne sa vypočíta celková inflácia. Na rovnakom fundamentálnom (avšak robustnejšom) princípe spracováva a vyhodnocuje inflačné dáta i Štatistický úrad Slovenskej republiky.
Netreba však zabúdať na to, že CPI je len index. Neznamená to, že ak je index na hodnote 100, tovary a služby ním merané musia byť zákonite lacnejšie než sú tovary a služby, ktoré sú zahrnuté v indexe s hodnou 120. Indexom meriame práve dynamiku zmien, tzn. „ako výrazne“ sa index zmenil za konkrétnu časovú periódu. Taktiež je pri výpočtoch a interpretácií dát dôležité zamerať sa na celkové množiny jednotlivých tovarov a služieb, nie len na jednu konkrétnu vybranú položku . Týmto prístupom sa dokážeme vyhnúť vplyvu jednorazových zdražení, ktoré nereflektujú zvyšovanie cien v širšom kontexte. Vo finále nesmieme zabudnúť ani na cyklickosť/sezónnosť cien.
Kontinuálne meranie a priebežné vyhodnocovanie inflácie je veľmi dôležité i z toho dôvodu, že každá krajina má svoj vlastný inflačný cieľ, ktorému podriaďuje svoju monetárnu politiku. Napríklad americký FED (Americká centrálna banka) cieli na infláciu na úrovni okolo 2% ročne
Aktuálne trendy
Ako sme častokrát spomínali v našich WEM Market Notes, obnova ekonomiky nebola naprieč krajinami rovnomerná. Rozdiely boli spôsobené najmä rýchlosťou a schopnosťou jednotlivých krajín zabezpečiť vakcináciu obyvateľstva, ako aj v dynamikou uvoľňovania reštriktívnych opatrení. Okrem vyššie spomenutého, k rozdielom medzi rozvinutými a rozvíjajúcimi ekonomikami dopomáhali i rozličné monetárne a fiškálne stimuly.
Kľúčový je vývoj situácie v USA, ktorej ekonomika má zásadný vplyv na globálne trhy. Momentálny inflačný vývoj sa dá z časti vysvetliť nízkou minuloročnou bázou, z ktorej sa inflačný index počíta. Pred rokom totiž boli ceny kľúčových položiek inflačného koša podstatne nižšie, než sú v súčasnosti.
Pre doplnenie kontextu je potrebné pripomenúť, že na začiatku pandémie v minulom roku, mnoho kategórií tovarov a služieb vykázalo kvartálnu defláciu, avšak doteraz nevídaný stimulačný program na obnovu americkej ekonomiky (do ktorého nedávno pridala americká vláda pod vedením Joe Bidena ďalších 1.9 trilióna dolárov), spolu s aktívnou vakcináciou obyvateľstva, vytvára proinflačné prostredie, ktorého sme aktuálne svedkami. Na margo vzniknutej situácie a s cieľom upokojiť finančné trhy, vyhlásenia predstaviteľov FED-u pokračujú v nezmenenej rétorike a naďalej prízvukujú, že americká centrálna banka neplánuje od zavedených stimulačných opatrení ustúpiť skôr, než ekonomika a miera nezamestnanosti nezačne dosahovať stanovené ciele.
Tento článok bol pôvodne publikovaný v rámci magazínu iN-vestor 14. júla 2021.
Ak vás tento článok zaujal a chcete sa dozvedieť, aké sú naše prognózy týkajúce sa inflácie a jej vplyvu na jednotlivé aktíva, prečítajte si celú analýzu TU.