SITUÁCIA V HONG KONGU A JEJ DOPAD NA ČÍNSKO- AMERICKÉ VZŤAHY: STRATÍ HONG KONG SVOJ “ZVLÁŠTNY STATUS”?

Po zvolení prezidenta Donalda Trumpa za amerického prezidenta sa história vzťahov medzi USA a Čínou preliala do novej etapy. V posledných rokoch sme boli svedkami obchodných vojen medzi oboma krajinami či ostrých politických vyjadrení na oboch stranách. Teraz do tejto rovnice ešte vstupuje “nový” aktér – Hong Kong.

KONTROVERZNÝ ZÁKON

Situáciu odštartoval minulý štvrtok, kedy čínsky parlament na svojom plenárnom zasadnutí prijal bezpečnostný zákon, ktorý má upravovať vzájomné vzťahy s autonómnym Hong Kongom. Obsahom tohto zákona je ďaleko prísnejšie posudzovanie politických aktivít v Hong Kongu a zároveň zavádza širšiu jurisdikciu Číny vo vzťahu k tejto autonómii.

Pod oveľa prísnejším dohľadom budú akékoľvek podvratné, teroristické či separatistické aktivity na území Hong Kongu, ktoré by mohli ohroziť Čínu. Zákon by mal zároveň Pekingu umožniť zavádzať na tomto území orgány dohliadajúce na dodržiavanie týchto opatrení.

Tieto kroky vyvolali vlnu kritických reakcií v medzinárodnom prostredí s tvrdením, že sa jedná o porušenie hongkongskej autonómie. Na jej dodržiavaní sa ešte kedysi dohodla Čína s Veľkou Britániou. Ako to už býva zvykom, dlho na seba nenechala čakať ani reakcia amerického prezidenta Trumpa.

REAKCIA USA

Jedným z prvých krokov, ktoré urobil, bol príkaz svojej administratíve, aby začala pracovať na rušení niektorých politických výnimiek, na základe ktorých Hong Kong požíval tzv. “zvláštny status.” Americký minister zahraničia Mike Pompeo to ešte v stredu minulého týždňa odôvodnil tým, že Hong Kong nemá dostatočnú autonómiu voči pevninskej Číne a tak nie je pre USA opodstatnené udržovať s ním zvláštne vzťahy oproti zvyšku Číny.

USA bude vo svojej reakcii rovnako sankcionovať niektorých čínskych vládnych predstaviteľov, ktorých považuje za zodpovedných v podrývaní hongkongskej ekonomiky. Taktiež zakáže vstup na svoje územie pre post-graduálnych študentov s väzbami na čínsku armádu a tiež istému okruhu osôb, ktoré považuje za “nebezpečné.”

Čína odpovedala tvrdením, že akékoľvek externé zasahovanie do jej vnútorných záležitostí je prísnym porušením medzinárodných dohôd. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Zhao Lijian sa vyjadril, že akékoľvek kroky a vyjadrenia USA, ktoré škodia čínskych záujmom, sa stretnú s prísnymi protiopatreniami Podľa pondelňajších zistení agentúry Bloomberg, čínski vládni predstavitelia na situáciu reagovali nariadením pre viaceré štátne poľnohospodárske spoločnosti, aby obmedzili nákup amerických agrikultúrnych produktov vrátane sóje.

Finančné trhy na tieto kroky amerického prezidenta v piatok reagovali miernou korekciou. Nenaplnili sa však obavy trhov z toho, že Trump zároveň zmietne zo stola ťažko vyrokované obchodné dohody s Čínou. Nikde však nie je napísané, že sa tak v blízkej budúcnosti nemôže stať, keďže americké prezidentské voľby sú čoraz bližšie.

Vzťahy medzi najsilnejšími ekonomikami sveta tak zažívajú ďalší úder po etape mierneho zlepšenia. Najprv k tomu prispeli obvinenia zo strany USA o neskorej a nedostatočnej reakcii Číny na pandémiu koronavírusu. Následne USA prijali opatrenie, keď na tzv. zoznam subjektov (Entity List) pod správou Ministerstva obchodu zaradili 33 čínskych spoločností. Subjekty uvedené za zozname strácajú prístup k využívaniu amerických technológií.

Trump na piatkovej tlačovej konferencii z Bieleho domu okrem iného taktiež vyhlásil ukončenie spolupráce USA so Svetovou zdravotníckou organizáciou. Povedal, že finančné a materiálne prostriedky pôvodne určené pre WHO presmeruje na iné globálne humanitárne a zdravotnícke účely.

ZRUŠENIE SVIEČKOVEJ MANIFESTÁCIE

Aktuálne udalosti sa dotkli ešte jednej významnej udalosti. Obyvatelia Hong Kongu si každoročne 4. júna pripomínajú tragédiu z námestia Tchien-an-men v Pekingu z roku 1989, keď čínska armáda kruto potlačila protest obyvateľov za väčšiu demokratizáciu spoločnosti. Tento rok bola manifestácia vôbec po prvýkrát zrušená s odôvodnením, že sa uskutoční online. Honkongská polícia tvrdí, že cieľom je ochrániť obyvateľstvo pred možným potenciálnych rozšírením nákazy vírusom Covid-19, keďže väčšie občianske zhromaždenia predstavujú verejné zdravotné riziko.

Udalosť vždy v sebe niesla aj veľmi silný symbolický charakter – mala poukazovať na kontrast medzi demokratickým Hong Kongom a pevninskou Čínou, kde je udalosť prísne cenzurovaná. Zrušenie každoročného zhromaždenia sa stretlo s veľkou mierou sklamania v medzinárodnom prostredí. Zástupca riaditeľa organizácie Amnesty International Joshua Rosenzweig sa vyjadril, že “s týmto zákazom a vyvstávajúcim bezpečnostným zákonom nie je isté, či sa táto manifestácia ešte vôbec niekedy uskutoční.”

Veľká Británia na základe zmluvy z roku 1997 odovzdala Hong Kong Číne s podmienkou, že počas najbližších 50 rokov bude k jeho správe pristupovať podľa princípu “jeden štát, dva systémy”. Táto dohoda okrem iného zaviedla v Hong kongu aj slobodu tlače či nezávislé súdnictvo.