Akciovka s armádou a tulipán drahší ako dom: Prečítajte si o kľúčových momentoch z histórie investovania
Investovanie sa kedysi vnímalo ako „pánske huncútstvo”, no dnes si ho môže skúsiť ktokoľvek. Pozrite sa spolu s nami, aké zaujímavé momenty investovanie sprevádzali, kým si získalo dnešnú podobu.
História investovania je dlhá ako ľudstvo samo. Ľudia hľadali možnosti, ako zarobiť na pohyboch cien už pred tisícročiami.
Za prvý rukolapný dôkaz by sa dal považovať Chammurapiho zákonník, ktorý vznikol v starovekej Mezopotámii niekedy okolo roku 1700 pred našim letopočtom.
Kódex poskytoval právny rámec pre väčšinu problémov prvotnopospolnej spoločnosti, vrátane základných pravidiel pre investície a vzťahov medzi veriteľmi a dlžníkmi.
Ak však chceme hovoriť o počiatkoch organizovaných trhov s investičnými nástrojmi, musíme vás vziať do Európy. Konkrétne do obdobia o vyše 3000 rokov neskôr.
Stretneme sa pri Beurze
Prvé burzy vznikali z pravidelných stretnutí obchodníkov na určitých miestach, kde sa spočiatku obchodovalo predovšetkým s dlžnými úpismi. Existujú správy, podľa ktorých sa takéto organizované trhy konali v Benátkach, Janove, Florencii, Londýne či Champagne.
Samotný názov burza pochádza z latinského slova bursa, čo v preklade znamená kožený mešec na peniaze.
A práve tri takéto mešce na peniaze sa mali nachádzať aj v rodinnom erbe obchodníckej rodiny Van der Beurze z Belgicka.
Rodina Van der Beurze vlastnila v belgických Bruggách viacero pohostinstiev, do ktorých prichádzali obchodníci z mnohých krajín. Predovšetkým však z bohatých talianskych miest.
Postupne sa miestam okolo týchto pohostinstiev začalo hovoriť burzy.
Názov sa neskôr preniesol na inštitúciu v belgických Antverpách, ktorá je považovaná za prvú finančnú burzu, tak ako ju poznáme dnes. Vznikla v roku 1531 a uskutočňovali sa v nej obchody s fyzickými komoditami, zlatými a striebornými mincami, zmenkami či obligáciami.
Akciová spoločnosť s vlastnou armádou
Skutočná revolúcia v histórii cenných papierov nastala v roku 1602. V Amsterdame vznikla prvá akciová burza na svete.
Historicky prvá verejná emisia akcií patrila holandskej Východoindickej spoločnosti. S jej akciami už prebiehal fyzický obchod na takzvanom pite, teda obchodnej ploche, ktorú poznáte aj z filmov z prostredia burzových obchodov.
Holandská Východoindická spoločnosť mala monopol na obchod v Indickom a Tichom oceáne a v istom čase bola jednou z najväčších obchodných korporácií všetkých dôb. V jej čele stálo 60 riaditeľov a výkonná rada so 17 členmi.
Nepredstavujte si ju však ako dnešnú bežnú firmu. Len obchodná flotila tejto megakorporácie mala v polovici 17. storočia k dispozícii viac lodí ako Anglicko, Francúzsko, Španielsko a Portugalsko dohromady.
Disponovala vlastnou armádou, súdnictvom na vymedzených územiach či právom raziť vlastnú menu. Holandsko sa vďaka nej stalo centrom svetového obchodu a Amsterdam najväčším prístavom sveta.
Tulipán drahší ako dom
S Holandskom sa spája aj prvá zdokumentovaná investičná bublina. Na začiatku 17. storočia celú krajinu zachvátila tulipánová horúčka. Jediná cibuľka exotickej kvetiny mohla svojmu majiteľovi priniesť nesmierny majetok.
Tulipánová cibuľka dosiahla približne takú hodnotu, akú v tom období dosahovala priemerná ročná mzda. Ľudia za ne predávali svoje domy a statky a objavil sa aj prípad výmeny celého pivovaru len za tri vzácne kusy.
Zlom nastal v roku 1637, keď ponuka prevýšila dopyt a cena cibuliek začala prudko klesať. Množstvo ľudí skrachovalo a do krízy sa dostalo hospodárstvo celej krajiny. Jednou zo slávnych obetí bol aj holandský maliar Rembrandt.
Napriek tomu sa objavilo niekoľko investorov, ktorí šli proti davu a svoje zisky včas vybrali. Ich výnosy presahovali aj tisíc percent.
Najznámejšia burza vznikla pod platanom
Po úspechu amsterdamskej vznikali v Európe ďalšie burzy. V Berlíne otvorili burzu v roku 1685, v Londýne v roku 1688 a v Paríži v roku 1724.
Obchodovanie na svetových burzách si získalo popularitu až v 19. storočí, a to hlavne z dvoch dôvodov.
Vtedy sa rozvíjali technológie ako telegraf, telefón či potrubná pošta. Okrem toho existovali obrovské kapitálové požiadavky na budovanie priemyslu a železníc.
Slávna newyorská burza otvorila svoje brány už v roku 1792. V tom čase sa v spodnej časti Wall Street nachádzal mohutný platan, pod ktorým sa desiatky rokov pravidelne stretávali brokeri a obchodovali s cennými papiermi.
Práve pod týmto stromom podpísalo 24 obchodníkov Buttonwoodsku (Platanovú) dohodu, na základe ktorej vznikol kontrolovaný trh a spustila sa burza.
Na začiatku 20. storočia bola newyorská burza hneď po Londýne už druhá najväčšia na svete, čo sa týka množstva obchodovaného kapitálu.
Zlom nastal v osudnom roku 1929, ktorý priniesol jej krach a vyvolal celosvetovú hospodársku krízu. Tá si vyžiadala množstvo bankrotov a zástupy nezamestnaných.
Príchod počítačovej revolúcie od 70. rokov minulého storočia priniesol rapídny rozvoj a pomerne veľkú zmenu.
Prelomovým bol rok 1971, keď prišiel na svet počítačový systém Nasdaq, ktorý sa stal aj impulzom pre vznik rovnomennej burzy.
Dnes je vďaka internetu a medzinárodným brokerom investovanie po celom svete jednoduchšie a dostupnejšie ako kedykoľvek v histórii.
Investori si môžu vyberať zo širokej škály moderných investičných produktov. Od akcií či dlhopisov cez forex a futures až po podielové či ETF fondy. Investovať a zarábať môžu už s minimálnou sumou na účte a priamo z pohodlia svojho domova.
Ak chcete s investovaním začať aj vy, ale sami si na to netrúfate, obráťte sa na našich wealth advisorov v spoločnosti WEM. Tí vám vytvoria investičné portfólio presne podľa vašich požiadaviek.