7 podvedomých chýb, kvôli ktorým investori prichádzajú o peniaze. Robíte ich aj vy?

Prečo sa aj skúsení investori občas správajú na trhoch iracionálne? Môžu za to rôzne zjednodušenia a skratky v myslení, ktoré robíme podvedome. Ak ich však dokážeme vedome rozpoznať, vieme im predísť.

Kognitívne skreslenia sú chyby v myslení, rozhodovaní, odhadoch či iných myšlienkových procesoch, ktoré vedú k nesprávnym záverom a sú vyvodené nelogickým spôsobom. Často sú predmetom štúdia v psychológii či behaviorálnej ekonómii.

Dôvodov, prečo tieto omyly vznikajú, je viacero a niekedy je ťažké ich navzájom rozlíšiť.

Niektoré z nich sú dôsledkom obmedzenej kapacity mozgu pri spracovávaní informácií, potrebe zjednodušiť niektoré úsudkové operácie alebo nespoľahlivosti našej pamäte a spomienok. Iné rozhodnutia sú motivované emóciami či morálkou a sociálnymi vplyvmi.

Pozitívnou správou ale je, že ak si niektoré z týchto omylov uvedomíme, dokážeme im účinnejšie predchádzať a naše rozhodnutia tak budú kvalitnejšie. 

Pozreli sme sa preto na to, ktoré podvedomé chyby sú u investorov najbežnejšie a ako sa môžu prejaviť v každodennej investorskej praxi.

Kotvenie

Ľudia majú prirodzenú tendenciu príliš sa naviazať na jednu informáciu, od ktorej si potom odvodzujeme ďalšie rozhodnutia. Táto informácia však často nemusí byť relevantná, úplná či pravdivá a náš úsudok môže ovplyvňovať nežiaducim spôsobom.

Túto kognitívnu skratku našej mysle často zneužívajú predajcovia, a to tým spôsobom, že za svoj tovar navrhnú cenu, ktorá ďaleko presahuje očakávania spotrebiteľov. Po čase cenu výrazne znížia. V očiach zákazníka sa tak nová ponuka javí ako mimoriadne výhodná, pritom však stále môže byť pomerne nadhodnotená.

Kotvenie sa bežne vyskytuje aj vo svete investovania, kde sa prejavuje najmä ako hodnotová pasca. Akcia alebo iná investícia sa nám môže javiť ako lacná v porovnaní s jej historickým ocenením alebo porovnateľnými trhovými príležitosťami. Spoločnosť sa pritom môže nachádzať v počiatkoch stagnácie.

Investori by preto svoje rozhodnutie mali oprieť aj o dôkladnú fundamentálnu analýzu, ktorá túto kognitívnu skratku odhalí.

Konfirmačné skreslenie

Podvedome sa obklopujeme informáciami, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia a ignorujeme alebo podceňujeme informácie, ktoré náš názor vyvracajú.

V investorskej praxi sa to môže prejavovať napríklad tým, že cena akciovej pozície klesá, ale investor naďalej tvrdošijne zotrváva vo svojom optimistickom pohľade na daný titul. Podvedome hľadá údaje, ktoré ho budú v jeho optimizme utvrdzovať. Pritom však dostatočne nezohľadňuje možné negatívne faktory.

Investori by tak mali cielene vyhľadávať aj protichodné argumenty, ktoré ich nútia rovnocenne posúdiť výhody a nevýhody danej investície.

Stádový efekt

Ako ľudia máme sklon veriť názoru alebo myšlienke, ktorá je zdieľaná veľkou masou ľudí bez ohľadu na fakty a dáta. Podliehame davu a vychádzame z predpokladu, že väčšina sa nemôže mýliť.

K stádovému efektu vedú väčšinou dve emócie, ktoré sa prelínajú – strach a chamtivosť. Nikto z nás nechce premeškať obrovskú príležitosť. Najmä keď vidí, aké úspechy žnú s investíciou všetci v našom okolí.

História je však plná príkladov nebezpečnosti tohto fenoménu v podobe rôznych investičných bublín a následných výpredajov, keď trhy zachváti panika.

Nadmerná sebadôvera

Ľudia často svoje úspechy považujú za dôkaz vlastných schopností. Väčšiu rolu však môžu zohrávať náhoda či šťastie. Investori sa tak neraz mylne domnievajú, že majú nad svojimi investíciami väčšiu kontrolu, ako to v skutočnosti je.

Prehnaná sebadôvera môže viesť k otvoreniu rizikovejších pozícií a tie následne k nadmernej strate. Zaujímavosťou je, že tomuto klamu podľa štúdií častejšie podliehajú práve odborníci ako priemerný človek. 

Omyl hazardného hráča

Omyl hazardného hráča alebo aj klam Monte Carla je mylné presvedčenie, že pokiaľ sa nejaký náhodný jav v minulosti vyskytoval častejšie než obvykle, je pravdepodobné, že v budúcnosti sa bude vyskytovať menej často.

Hodené kocky či gulička v rulete však v skutočnosti žiadnu pamäť nemajú. Ide o náhodné javy, ktoré sú štatisticky nezávislé. Predchádzajúce výsledky na pravdepodobnosť výsledku nemajú nijaký vplyv.

Najslávnejší príklad tohto klamu sa odohral v kasíne Monte Carlo v Las Vegas v roku 1913, keď padla čierna farba niekoľkokrát po sebe. To viedlo ľudí k domnienke, že čoskoro padne červená a svoje stávky smerovali na túto farbu. Červená však padla až na 27-krát a dovtedy hráči stratili milióny dolárov.

Táto tendencia našej mysle má svoje dôsledky aj pri rozhodovaní na finančných trhoch.

Napríklad pri akciách, ktorých hodnota v poslednej dobe niekoľkokrát po sebe vzrástla, sa investorom môže ich ďalší rast zdať nepravdepodobný. Rozhodnú sa preto svoje podiely odpredať. A, naopak, investori so stratovými akciami môže svoju pozíciu držať za každú cenu, keďže “viac už predsa klesať nemôžu”.

Averzia k strate

Averziu k strate prvýkrát popísali psychológovia Daniel Kahneman a Amos Tversky v rámci svojej prospektovej teórie, ktorá sa stala jedným zo stavebných kameňov behaviorálnej ekonómie. Podľa zistení týchto autorov ľudia strach zo straty vnímajú niekoľkonásobne silnejšie ako radosť zo zisku.

Predstavte si situáciu, v ktorej si investor musí vybrať medzi dvoma alternatívami. V prvom prípade sa môžete rozhodnúť, že vystúpi z trhu a zinkasuje tak len malú stratu. Alebo to riskne a svoju pozíciu bude držať ďalej, vďaka čomu sa môže dostať do plusu. Zároveň je ale veľká šanca, že sa jeho straty ešte znásobia.

Averzia k strate spôsobí, že sa neskúsený investor radšej uchýli k držaniu stratových pozícií, čo je ale nesprávne investičné správanie.

Selektívna zaujatosť

Keď sa o niečo intenzívnejšie zaujímame, máme tendenciu danú vec pozorovať častejšie ako predtým. Príkladom môže byť kúpa nového auta, keď máme pocit, že na náš vysnívaný a vybraný model zrazu narážame všade na uliciach a cestách. Tieto autá sa však od tohto momentu nestali bežnejšie – len sme si ich začali viac všímať.

Selektívna zaujatosť sa nevyhýba ani investorom. Povedzme, že fandíte vodíkovemu pohonu. O tejto téme začnete intenzívne zbierať poznatky a zvažujete, že by ste investovali do akcií spoločností, ktoré túto technológiu vyvíjajú.

Zrazu všade, kam sa pozriete, počujete o vodíkových automobiloch a technologickej revolúcii na vodík. Zapnete televíziu a ide tam diskusia na túto tému, narazíte na novinový článok o alternatívnom pohone a dokonca o nej hovorí aj známy politik ako o svojej agende do budúcich volieb.

Daná vec sa časom môže a nemusí ukázať ako sľubný trend. Ak ale niečo spoznávate vo väčšej miere, ešte to nezaručuje, že je to aj naozaj taká horúca téma, ako sa na prvý dojem zdá. Investori by sa preto mali mať pred podobnými vzplanutiami a senzáciami na pozore.

Kognitívne presvedčenia a skreslenia sú pomerne zradné a často vedia potrápiť aj skúsenejších investorov. V prípade, že by ste sa radi pustili do investovania a nemáte dostatok času či skúseností, odporúčame nebáť sa obrátiť aj na našich odborníkov na financie.

Na základe vašich požiadaviek vám radi poradíme, ako si zostaviť portfólio tak, aby čo najlepšie zodpovedalo vašim potrebám a skúsenostiam.

Ďalší článok

Nepremeškajte žiadnu cennú informáciu

Prihláste sa do newslettra a dostávajte WEM Insights pravidelne priamo do vášho mailboxu.