Branislav Hlaváč – nový šéf marketingu prináša dlhoročné skúsenosti z domova i zahraničia

​Najnovšia posila tímu WEM je čerstvý šéf marketingového oddelenia Branislav Hlaváč. Jeho dlhoročné skúsenosti zo Slovenska a Ameriky budete môcť vnímať cez všetky komunikačné kanály našej spoločnosti. Okrem marketingu sa venuje aj umeleckej tvorbe a voľný čas rád trávi na bicykli. 

Skús nám na úvod zhrnúť svoju doterajšiu životnú cestu.

Od malička som tvorivý človek a cez kresbu a sochárstvo som sa dostal až k priemyselnému dizajnu, ktorý ma fascinoval svojou sofistikovanosťou a využitím. Po skončení univerzitného života mi pár skvelých rozhodnutí otvorilo cestu do zahraničia a učiteľov vystriedala prax. V nej som si expresne overil, aký rýchly spád môže mať kreativita a ako na ňu dokáže reagovať komunitný resp. spoločenský svet. Pokúsil som sa prepojiť sféru marketingu a umenia a prijal výzvy, ktoré si vyžadovali aj dávku odvahy.

Čo ťa motivovalo odísť pracovať do Ameriky?

Nebol to „American dream“ a ani betónové džungle od západného po východné pobrežie. Chcel som len využiť ponúknuté príležitosti a objaviť v sebe nové limity toho ako vnímam svet a ako ho môžem spraviť krajším a nápaditejším. Zámorie je veľmi inšpiratívne a v momente, keď sa človek odosobní od imperializmu, otvára sa mu nekonečné množstvo príležitostí učiť sa novým veciam a nepochybne aj krásne veci vidieť.

Ako vnímaš rozdiel medzi slovenským reklamným trhom a tým americkým?

Všetko pramení od toho, ako je vychovaný spotrebiteľ. Amerika je obrovský trh a aj malé zaváhanie v komunikácii sa niekedy stratí v dave. Senzitivita konzumenta odolávať novým veciam je tam veľmi nízka. Americké „toto chcem, lebo som to nevyskúšal“ oproti napríklad slovenskému „toto nechcem lebo to nepoznám“ pomáha nasmerovať komunikácie masovejšie a efektívnejšie. Vysokoobrátkový trh je tam nastavený na obrovský konzum. Ľudí tam nezaujíma niekoľkoročná záruka produktov, pretože o rok vymenia všetko od áut, cez šatník a niekedy aj partnerov. U nás je spotrebiteľ konzervatívnejší a topí sa v istotách, zárukách a nedôvere samému sebe pri rozhodovaní.

Ktorý bol tvoj najobľúbenejší projekt, na ktorom si v zámorí pracoval?

Pri rôznorodosti projektov, ku ktorým som sa dostal, je ťažké povedať, aký som si najviac obľúbil, no veľmi dobré ohlasy mali kreatívne vizuály pre Audi, Harley Davidson, či Diesel. 

Čo je niečo, čo by si chcel aplikovať na slovenskom trhu, čo tu zatiaľ chýba?

Je ťažké identifikovať, čo slovenskému trhu chýba, no myslím, že to najpodstatnejšie je nevyužívať za každú cenu overené metódy a princípy ako dosiahnuť marketingový cieľ. Spotrebiteľ musí začať vnímať aj intuitívne, spoznávať nové možnosti tak, aby to sám chcel, nie aby bol donútený. Slovák už začína byť rezistentný aj v prípade, že produkt naozaj potrebuje. Prehlbuje to v ňom ešte väčšiu cenovú senzibilitu. To by sa mohlo prelomiť tým, že sa začneme sústrediť viac na obsah a zmysel, ako na cenu a obal. 

Čo ťa najviac zaujalo na spoločnosti WEM?

WEM som sledoval už istú dobu a ich pozícia na trhu s perspektívou ku konkurencii je naozaj zaujímavá. Sú gamechangerom s obrovským potenciálom a hlavne s veľkým príbehom v pozadí, z ktorého si môžeme vziať každý určitú dávku inšpirácie. Byť súčasťou ich rastu je niečo, čo mňa určite posunie vpred aj vďaka segmentu, ku ktorému som vždy mal ďaleko. Zisťujem však, že len zdanlivo.

Finančný sektor je častokrát označovaný ako nudný a konzervatívny, bude to pre teba výzva pri tvorbe komunikácie?

Určite to nebude jednoduché, no aj to je svojím spôsobom umenie. Nájsť perfektnú rovnováhu medzi tým, čo môže ľudom zhodnotiť ich vlastné životy a zároveň nájsť zmes odvahy a kreativity a vykročiť z tieňa zažívaného, ktoré sa stáva neviditeľným. Je úplne legitímne akceptovať, že finančný trh je konzervatívna a striktná sféra trhu, no život netreba brať až tak vážne. Žijeme predsa iba raz. 

Ako si predstavuješ budúcnosť komunikácie finančného sektora? Príde s obmenou generácií aj obmena jazyka a vizuálnych prvkov?

V mnohých prípadoch je práve finančný sektor trendsetterom pri inováciách v digitálnom svete. Nemyslím si, že toto sa niekedy zmení. Bude sa zameriavať čím ďalej na svoje trhové extrémy. Na jednej strane bude edukovať starších ľudí, aby im zjednodušoval prístup k financiám, na strane druhej bude edukatívne eskalovať čo najmladšie publikum a v čo najnižšom veku pripravovať do budúcnosti. Technológie tento proces iba urýchlia. Myslím, že čoskoro bude problematika zhodnotenia financií a investovania veľmi citlivo aplikovaná už na základných školách. 

Čo považuješ za dobrý spôsob odstránenia nedôvery vo finančný sektor na Slovensku? Je možné to odstrániť marketingovými aktivitami, alebo je treba niečo viac?

Vnímanie finančného sektora a opatrnosť spojená s nedôverou tu bude stále. Nikdy ju neodstránime úplne, pretože bulvárny svet funguje na princípe tragédií. Marketing je však ideálny nástroj na to, ako edukatívne a inšpiratívne vplývať na generácie, ktoré vyrastajú a explicitne im ukázať, že budúcnosť si tvoria už dnes. Isteže – kľúčová bude v celom procese dôvera, tá však pri každom produkte vzrastá s pocitom reálnej potreby. A či sa k nej dopracujeme kreativitou, štýlom komunikácie, alebo perfektným načasovaním, to ukáže nasledujúcich pár rokov. 

Okrem marketingu sa zvykneš venovať aj umeleckej tvorbe – aký formát, prípadne smer ti najviac sedí?

Veľmi rád obľubujem neo-pop-art, ktorý používam aj v reklamnom svete. Okrem silnej vizuálnej hodnoty dbám aj na výrazne vypovedaný príbeh a perfekcionizmus v detailoch. O tom istom je totiž aj každá úspešná marketingová komunikácia.

Ďakujeme!

​