Spoznajte právnikov WEM-u: rozhovor s Mariánom Slosjárom a Tomášom Galbincom

Poskytovať finančné služby na tej najvyššej úrovni a starať sa o bohatstvo našich klientov si vyžaduje aj spoľahlivých právnikov. Prečítajte si viac o ich očakávaniach, špecifikách právnych služieb pri obchodovaní s cennými papiermi a tiež o tom, ako sa vo WEM-e pracuje právnikovi so zdravotným znevýhodnením.

Na úvod by nás zaujímalo – čím vám právnická profesia učarovala natoľko, že ste sa rozhodli pre túto kariéru?
TG: Mojím životným cieľom je spraviť svet lepším, preto som uvažoval, čo mi môže k naplneniu tohto cieľa najviac pomôcť. Pôvodne som sa rozhodoval medzi psychológiou a právom, nebol som však pevne rozhodnutý. Na nadstavbovom štúdiu po vyštudovaní gymnázia som stretol výnimočného človeka — učiteľa a právnika, ktorý sa stal mojím životným vzorom. S rovnakou diagnózou, ako mám ja, si našiel prácu a založil rodinu — žije teda relatívne normálny plnohodnotný život. K tomu pridáva súbor kvalitných vedomostí so skvelým právnym prehľadom, čo ma natoľko motivovalo, že moja kariérna voľba bola jasná: právo.

MS: Na strednej škole sme mali predmet Náuka o spoločnosti, ktorá pozostávala z niekoľkých samostatných okruhov a jedným z nich bolo aj právo. V rámci tohto okruhu sa riešili aj praktické príklady zo života. Práve tam bol asi základ môjho rozhodnutia.

Naplnili sa vaše očakávania z časov štúdia?
TG: Nie celkom, pretože počas štúdia som si sám seba predstavoval ako neohrozeného bojovníka, ktorý bude chrániť nevinných ľudí pred nespravodlivosťou. Dnes už viem, že táto predstava sa nie vždy odzrkadlí v realite, keďže právnici častokrát skôr presadzujú záujmy klienta a váha spravodlivosti zostáva na sudcoch.

MS: Čiastočne. Štúdium je teória, jej aplikovanie do praxe je však niečo úplne iné.

V čom sú špecifické právnické služby pre obchodníka s cennými papiermi?
TG: V prvom rade sa právnej oblasti obchodovania s cennými papiermi na právnických fakultách venuje úplné minimum času, a aj to iba na voliteľnom predmete. Z toho vyplýva, že právo cenných papierov je pre väčšinu právnikov španielska dedina. Špecifikom obchodníka s cennými papiermi je to, že je subjektom kontrolovaným Národnou bankou Slovenska a jeho fungovanie je upravené vo viacerých právnych predpisoch, no právny rámec tvorí aj veľké množstvo nariadení a smerníc EU. Vďaka tomu je na právnika väčší tlak na súlad právnych predpisov s reálnym stavom, ktorý sa neustále a v častých intervaloch upravuje.

MS: Osobne by som povedal, že je potrebné zosúladiť právne a ekonomické aspekty. V iných odvetviach práva je potrebné predvídať dva, tri kroky vopred, v prípade obchodníka s cennými papiermi je však potrebné predvídať štyri až päť krokov vopred a popri tom zohľadňovať aj spomínané ekonomické aspekty daného prípadu a dopady na klienta, ako aj jeho ďalší postup.

Ktorá sféra vašej práce váš najviac napĺňa?
TG: Tvorba zmlúv. Okrem toho ma však napĺňa všetko, pri čom sa naučím niečo nové a napredujem. Uvedomujem si totiž, že ak mám vedieť zhodnotiť, čo z mojej práce ma najviac napĺňa, musím najprv spoznať celú šírku pracovných úloh, ktoré môžem dostať.

MS: Asi každá, ktorej sa venujem a v rámci toho nutnosť dotiahnuť veci do najmenších detailov.

Čo považujete za najpodstatnejšiu vlastnosť pre právnika, ktorý chce poskytovať kvalitné služby?
TG: Po dlhej úvahe som dospel k názoru, že je to právna bdelosť. Existuje totižto právna zásada, ktorá hovorí, že právo patrí bdelým. Túto vlastnosť som si vybral práve preto, lebo v sebe podľa môjho názoru kumuluje viacero ďalších vlastností, ktoré sú pre právnika dôležité. Je to bdelosť právnika, ktorý stíha sledovať a reagovať na vývoj situácie u svojich klientov aj keď sa počas riešenia právnej veci objavia nové právne otázky, ktorých potreba zodpovedania na začiatku riešenia situácie nebola zrejmá a čas potrebný na vyriešenie právnej veci sa týmto faktom predlžuje. Taktiež je to bdelosť pri predvídaní právnych sporov, ktoré môžu v budúcnosti nastať v konkrétnej právnej veci — a tiež odstránenie týchto potencionálnych právnych sporov prostredníctvom tvorby kvalitných zmlúv.

MS: Pedantnosť, spoľahlivosť a vytrvalosť. A, samozrejme, znalosť problematiky.

Marián, vy ako skúsený právnik s rokmi praxe poznáte túto prácu s rôznych uhlov, máte nejaký tip pre začínajúcich právnikov?
MS: Nevzdávať sa 🙂

Tomáš, kariéra právnika je jednou z kariérnych ciest, kde váš vozík nepredstavuje priveľkú prekážku, no stále však vytvára komplikácie. Viete sa podeliť so svojou cestou právnika a špecifikami, ktoré vozík pre túto kariéru prináša?
TG: V prvom rade, najväčšou prekážkou pre zamestnávanie akéhokoľvek človeka s postihnutím sú predsudky okolia a zamestnávateľa. Väčšina z nich hodila môj životopis do koša už len po prečítaní dovetku názvu mojej školy, škola pre deti so zdravotným postihnutím. Tá hŕstka, ktorá tak neurobila, ma na pohovore častovala otázkami typu: Ako sa budete dopravovať do práce? Nebudete z titulu svojho postihnutia často PN? Najskôr je teda kľúčové nájsť vôbec zamestnávateľa, ktorý tieto predsudky nemá a umožní vám ukázať, čo vo vás je. Až následne môžeme prejsť k pravej podstate tejto otázky. Môj vozík nepredstavuje pri výkone mojej práce priveľkú prekážku preto, lebo môj zamestnávateľ pri výbere priestorov zohľadnil moju prítomnosť v nich. Keby napríklad odo mňa očakával účasť na súdnych pojednávaniach v budovách súdov, ktoré nie sú bezbariérové, prípadne vyhľadávanie dôkazov v starých
archívoch umiestnených v katakombách firiem, do ktorých vedie len staré točité schodisko a nachádzajú sa v starých zaprášených krabiciach na 10 podlažnej polici, asi by sa moja šanca zamestnať sa uňho ako právnik scvrkla na minimum. Takže ako právnik môžem vykonávať svoju prácu bez väčších problémov a prekážok práve preto, že som stretol zamestnávateľa, ktorý mi dal šancu, nemal predsudky a pri výbere mojej pracovnej náplne zohľadnil moje slabé a silné stránky. V každej práci sa totiž nájde niečo, čo človek so zdravotným postihnutím nemôže vykonávať a môže to slúžiť pre zamestnávateľa ako dôvod, prečo človeka so zdravotným postihnutím nezamestnať. Preto ďakujem Petrovi Štadlerovi a pánovi Mariánovi Slosjárovi, že som od nich dostal túto príležitosť. Urobím všetko preto, aby toto svoje rozhodnutie neľutovali a verím, že doposiaľ sú s mojou prácou spokojní. Taktiež ďakujem aj všetkým svojim kolegom za to, ako ma prijali medzi seba. Správajú sa ku mne tak, že si v práci svoje zdravotné postihnutie vôbec neuvedomujem.