WEM Market Pulse: Iránsko-izraelský konflikt
K 18. júnu 2025
Vypuknutie konfliktu — trhy v pohotovosti
Náhly konflikt medzi Iránom a Izraelom otriasol celosvetových investorov. Boje vypukli minulý týždeň, keď Izrael uskutočnil prekvapivé útoky na iránske jadrové a vojenské objekty, čo vyvolalo intenzívnu diplomatickú aktivitu. Diplomacia začala aktivitu z najvyšších miest — americký prezident Trump dokonca predčasne opustil summit G7, aby situáciu riešil, a zároveň zmiernil očakávania o blízkom prímerí, napriek náznakom zo strany Francúzska. Hoci globálne trhy na začiatku prudko zareagovali, odvtedy opäť nadobudli určitú rovnováhu. Kľúčové obavy: rozšírenie konfliktu by mohlo narušiť energetické toky na Blízkom východe a podkopať dôveru investorov v už aj tak krehké hospodárske prostredie.
Otrasy na trhu s ropou a akciami
Geopolitické riziko sa na trhu s ropou vrátilo s veľkou silou. V deň, keď začali boje, sa cena ropy Brent počas dňa prudko zvýšila o viac ako 13 %, čo pripomenulo šok z invázie na Ukrajinu v roku 2022. Brent 13. júna stanovil navýšenie o ~7 % na 74,23 USD, čo bol jeho najväčší jednodňový nárast za posledné roky. V utorok ráno (17. júna) sa ropa stabilizovala v rozmedzí stredných 70 USD za barel — Brent na úrovni 73,54 USD, teda o ~6 % vyššie od začiatku konfliktu. Obchodníci zvažujú medzi istotou okamžitých dodávok a rizikami eskalácie.
Doterajšie izraelské útoky nezasiahli iránsku ropnú infraštruktúru (napr. vývozný terminál ostrova Kharg) a iránske zariadenia zostávajú podľa všetkého nepoškodené a funkčné. Analytici však varujú, že ďalšia eskalácia by mohla nasledovať logiku „energia za energiu“, čo by znamenalo, že by sa mohli obe strany konfliktu zamerať na ropné zariadenia svojho protivníka — scenár s oveľa vážnejšími dopadmi na produkciu. Približne 20 % svetovej ropy (18 – 19 miliónov barelov denne) prechádza cez Hormuzský prieliv, ktorý susedí s Iránom. Akékoľvek ohrozenie Hormuzu alebo zásah do veľkých ropných polí by mohli ceny ropy opäť vystreliť nahor, pričom by sa mohli opäť vrátiť tzv. “energetické šoky” z obdobia 70. rokov minulého storočia.
Zdroj: Bloomberg Professional Terminal; dáta zo dňa 18. 6. 2025
Akciové trhy a meny medzitým zažívajú prudké výkyvy v dôsledku meniacej sa nálady investorov. V prvý deň konfliktu akcie globálne klesli a investori sa uchýlili k bezpečným prístavom. Zlato, americký dolár a švajčiarsky frank zaznamenali silný dopyt. Európske burzy a americké akciové futures sa prepadli po správach o vojne, keď sa obchodníci začali pripravovať na infláciu spôsobenú drahšou ropou a všeobecnú averziu k riziku.
Keď sa však ukázalo, že konflikt je (zatiaľ) obmedzený na Irán a Izrael, trhy sa zotavili. V Európe sa indexom dokonca podarilo v nasledujúcich dňoch mierne vzrásť, hoci zostávajú v strehu pred akoukoľvek správou z Blízkeho východu, ktorá by mohla situáciu zmeniť.
Americké aj európske trhy reagujú veľmi citlivo na každý nový vývoj — aj len nepotvrdená správa o prímerí alebo diplomatickom prelome môže spôsobiť rastové rally, zatiaľ čo širšie rozšírenie konfliktu by mohlo vyvolať ďalší prudký výpredaj rizikových aktív. Tento konflikt de facto pridal nový faktor, ktorý musia trhy zohľadniť popri údajoch o inflácii a signáloch centrálnych bánk. Ako poznamenal jeden stratég, investori sú dnes závislí od dát aj titulkov: ekonomické správy a správy z Blízkeho východu spoločne spôsobujú dennú volatilitu. čase.
Analýza scenárov: eskalácia vojny vs. mierová dohoda
Základný scenár: obmedzený konflikt, nestabilný status quo
Doteraz sa zdá, že trhy predpokladajú, že vojna medzi Iránom a Izraelom, hoci je prudká, zostane ohraničená a pravdepodobne krátkodobá. V tomto základnom scenári si ceny ropy môžu udržať miernu rizikovú prirážku (niekoľko dolárov na barel), ale nevystrelia výrazne vyššie, najmä ak nedôjde k prerušeniu väčších dodávok.
Akciové trhy v USA a Európe by mohli zostať kolísavé, ale vyhnú sa hlbšej korekcii — konflikt sa vníma ako regionálny problém, pokiaľ nepotrvá príliš dlho alebo sa neeskaluje. Keďže počiatočná panika ustúpila, investori sa opäť opatrne sústreďujú na základné fundamenty (zisky, úrokové sadzby), pričom sledujú správy. Akcie obranných a energetických spoločností môžu prekonávať trh v dôsledku vyšších výdavkov na obranu a cien ropy, zatiaľ čo odvetvia citlivé na ropu (letectvo, doprava) môžu mierne zaostávať. Americký dolár môže zostať silný ako bezpečné útočisko, čo zvyšuje tlak na rozvíjajúce sa trhy. Celkovo v tomto scenári konflikt zvyšuje volatilitu, ale neudáva trvalý trend — ide o nestabilnú rovnováhu, ktorá závisí od toho, či nepríde k ďalším prekvapeniam.
Negatívny scenár: eskalácia a rozšírenie
Ak sa konflikt zhorší — napríklad ak Irán priamo zaútočí na ropnú infraštruktúru v Perzskom zálive, USA sa zapoja do bojov alebo dôjde k zástupným stretom inde — trhy môžu upadnúť do výrazného režimu averzie k riziku. Ropa by mohla prekročiť 100 USD, ak by došlo k prerušeniu významnej časti iránskeho vývozu (2 mil. bpd) alebo k narušeniu dopravy cez Hormuz. Takýto šok by oživil globálnu infláciu práve v čase, keď sa začala zmierňovať, čo by mohlo prinútiť centrálne banky zrevidovať plány znižovania sadzieb alebo ich dokonca opäť zvýšiť — čo by bolo negatívne pre dlhopisy aj akcie.
Akcie v USA a Európe by pravdepodobne prudko klesli, pričom by najviac utrpeli sektory ako letectvo, automobily a spotrebný tovar. Bezpečné prístavy by naopak prudko rástli: zlato by mohlo dosiahnuť nové maximá, dolár a švajčiarsky frank by ďalej posilnili. Ak by eskalácia vojny nastala v čase spomaľujúcej sa americkej ekonomiky, mohla by urýchliť prepad do recesie (cez šok cien energií a oslabenú dôveru).
Ide o nočnú moru investorov: riziko stagflácie a vyššia pravdepodobnosť recesie. Kreditné prirážky by sa rozšírili v dôsledku rastúcich obáv z defaultov a rozvíjajúce sa trhy (najmä tie závislé od dovozu ropy alebo z regiónu Blízkeho východu) by boli najviac postihnuté. Volatilita by pretrvávala až do zjavnej deeskalácie alebo zásahu na zabezpečenie dodávok ropy. Skrátka, eskalácia by mohla spôsobiť dvojitý úder — podkopať rast a zvýšiť infláciu.
Pozitívny scenár: prímerie a diplomatický prelom
Na druhej strane, rýchle prímerie alebo diplomatické riešenie — akokoľvek nepravdepodobné uprostred vojny — by pravdepodobne posilnilo globálne trhy. Ak by Irán a Izrael zastavili boje (napríklad pod záštitou veľmocí), a najmä ak by rozhovory naznačili opätovné zapojenie Iránu do spolupráce so Západom (obnova jadrovej dohody, zrušenie sankcií), dopad by mohol byť dramatický. Ceny ropy by výrazne poklesli (vrátenie ~$5 – $10 vojenskej prirážky). Správy o iránskom záujme o ukončenie bojov už spôsobili pokles cien ropy v rámci denných pohybov. Udržateľný mier by odstránil dôležité riziko dodávok, čo by mohlo viesť až k prebytku na trhu, ak by Irán zvýšil export. Lacnejšia ropa a stabilnejšie geopolitické prostredie by posilnili akcie, najmä v Európe a rozvíjajúcich sa trhoch. Pomohlo by to sektorom ako letectvo, cestovný ruch a výroba.
Ak by sa Irán znovu otvoril, mohlo by to vyvolať prílev investícií do západných firiem pripravených profitovať — vrátane výrobcov energetických zariadení, spotrebného tovaru, stavebných spoločností a ďalších, ako aj do trhov na Blízkom východe. Riziková chuť investorov by oslabila dolár, čo by prospelo americkým nadnárodným spoločnostiam. Ak by mier priniesol významne viac ropy v rokoch 2025 – 26, mohlo by to dokonca umožniť skoršie zníženie sadzieb centrálnymi bankami, čo by ďalej podporilo akcie a dlhopisy. Diplomatické riešenie by tak mohlo priniesť „mierový rastový impulz“, ak by však bolo podložené pokrokom v jadrových a bezpečnostných dohodách.
Ekonomické pozadie — zmiešané signály, vysoká citlivosť
To všetko sa odohráva na pozadí zložitého makroekonomického prostredia. Americká ekonomika v poslednom období vysiela zmiešané signály — stále rastie, no jasne spomaľuje. Naša interná ekonomická tabuľka teraz signalizuje výrazné spomalenie. Kým väčšina ukazovateľov bola ešte pred pár rokmi jasne expanzívna, dnes je obraz opatrnejší. Iba jeden ukazovateľ zostáva výrazne pozitívny — hotovostné toky nefinančných korporácií — ostatné sú rovnomerne rozdelené medzi opatrné a recesné hodnoty.
Kľúčové výstražné signály ako inverzná výnosová krivka, slabnúce objednávky v priemysle a prudký pokles indexu vedúcich indikátorov sú červené. Na druhej strane, trh práce a ukazovatele korporátneho úveru zostávajú relatívne odolné. Tento zmiešaný profil zdôrazňuje dôležitosť obozretnej, na dáta citlivej správy portfólia. V dnešnom prostredí nemožno nič brať ako samozrejmosť.
Takéto spomalenie znamená, že trhy boli v napätí už pred krízou na Blízkom východe a reagovali prudko na každé nové ekonomické dáta (inflácia, pracovné miesta, komentáre Fed-u). Teraz, s pridanou geopolitickou neistotou, je táto citlivosť ešte vyššia. Investori si uvedomujú, že veľký nárast cien ropy by mohol zhoršiť infláciu práve v čase spomaľovania rastu — čo výrazne zúži priestor pre „mäkké pristátie”. Naopak, rýchly mier by mohol odstrániť jednu z inflačných prekážok. V podstate sú trhy extrémne závislé od dát aj od správ.
Vidíme zmiešané signály možnej recesie v USA — nejde o priamy pokles, ale ani o robustný rast — čo robí obchodníkov obzvlášť reaktívnymi na každú novú správu. Tento týždeň je toho ukážkou: americká ekonomika je v neskorej fáze cyklu a zahraničný šok môže rýchlo zmeniť očakávania ohľadom sadzieb a apetítu po riziku. Výnosy amerických štátnych dlhopisov najskôr klesli v reakcii na bezpečný úkryt pri raketových útokoch, no následne vzrástli, keď sa objavili obavy z inflácie — čo odráža kolísajúce očakávania.
Európska ekonomika čelí podobnej rovnováhe: ťaží z miernejšej inflácie a odolných služieb, no ako veľký dovozca energie je zraniteľná voči šokom na trhu s ropou a plynom. ECB zdôrazňuje, že ostáva závislá od dát; no teraz musí byť do istej miery závislá aj od titulkov v médiách, pretože vojnové správy môžu medzi zasadnutiami výrazne zmeniť výhľad inflácie. Jednoducho povedané, trhovým mottom sa stalo: sledujte dáta a sledujte Blízky východ.
Záver — ostražitosť v neistých časoch
Pre inštitucionálnych investorov z toho vyplývajú dva hlavné dôsledky. Po prvé, riadenie rizika je kľúčové: geopolitické riziká ako konflikt medzi Iránom a Izraelom sa môžu objaviť náhle, a preto je udržiavanie diverzifikovaných portfólií a hedgov (opcie na ropu, zlato, nástroje volatility) rozumné. Trajektória konfliktu je vysoko premenlivá — môže sa deeskalovať alebo vyhrotiť — a trhy na to budú reagovať v reálnom čase. Po druhé, príležitosť sa často skrýva v kríze. Možnosť, že sa Irán opäť integruje do globálnej ekonomiky, hoci len hypoteticky, by mala zostať v hľadáčiku. Ak sa zmenia diplomatické vetry, sektory od európskej petrochemie cez ázijské LNG prepravné firmy až po dlhopisy hraničných trhov by mohli zaznamenať pozitívne preceňovanie.
V najbližšom období možno očakávať, že trhy budú reagovať na každý obrat vo vývoji konfliktu na Blízkom východe, ako aj na každý nový ekonomický údaj. Toto mimoriadne reaktívne prostredie znamená vyššiu volatilitu, ale tiež potenciálne cenové nesprávnosti pre pozorného investora. Základné princípy USA sú vlažné — nesignalizujú bezprostrednú recesiu, ale ani silu — čo robí trhový základ krehkým. Každý ďalší šok (napríklad prerušenie dodávok ropy) by mohol zasiahnuť silnejšie, ale naopak, každá úľava (mierová dohoda alebo spomalenie inflácie) by mohla spustiť výraznú rally.
V konečnom dôsledku dnes trhy bijú v rytme makra aj geopolitiky. Iránsko-izraelský konflikt vniesol do globálneho výhľadu neistotu a energetické riziká, ktoré ovplyvňujú trhy v USA a Európe cez ceny ropy a náladu voči riziku. Zároveň však otvára dvere — akokoľvek úzke — k transformačnému scenáru, ak by sa postoj Iránu voči Západu zmenil. Investori by mali zostať v strehu a flexibilní, pretože situácia je stále dynamická. V prostredí, kde je málo zelených svetiel a veľa oranžových, je rozvážnosť kľúčová — rovnako ako pripravenosť na moment, keď sa červené svetlá opäť zmenia na zelené. Trhy zostanú napäté a mimoriadne citlivé na ekonomické dáta a vývoj na Blízkom východe v najbližších týždňoch. Udržiavať si aktuálny prehľad o týchto faktoroch bude rozhodujúce pre zvládnutie volatility a objavovanie príležitostí v neistých časoch.
Príloha: Iránsky obrat na Západ — nová hranica dodávok?
Zaujímavosťou je, že táto kríza v sebe nesie aj určitý zárodok príležitosti. Čoraz viac sa hovorí o možnosti, že by sa Irán mohol začať orientovať na Západ — či už prostredníctvom vyjednanej dohody alebo diplomatickej reštrukturalizácie po konflikte. Ak by Teherán usiloval o dohodu (napríklad o svojom jadrovom programe) a zmiernenie napätia so západnými mocnosťami, ekonomické zisky by mohli byť obrovské.
Aby sme si predstavili rozsah tejto príležitosti: Irán má jedny z najväčších zásob uhlíkových palív na svete. Svetovo je na 3. mieste v preukázaných ropných rezervách (približne 209 miliárd barelov, čo je asi 12 % svetových zásob), hneď po Venezuele a Saudskej Arábii. Jeho ropné polia sú bohaté, ale nedostatočne investované — súčasná produkcia je okolo 3,3 milióna barelov denne, obmedzená sankciami, pričom podľa OPEC by sa mohla zvýšiť na približne 3,8 milióna, ak by boli obmedzenia zrušené. (Pre historický kontext: v roku 1974 Irán produkoval 6 miliónov barelov denne – vyše 10 % vtedajšej svetovej produkcie – čo ukazuje jeho potenciál v prípade návratu zahraničných investícií a technológií).
Irán je zároveň druhým najväčším držiteľom zásob zemného plynu na svete, s odhadovanými 1 200 biliónmi kubických stôp plynu (≈34 biliónov kubických metrov, približne 17 % svetových zásob). Jeho obrovské ložisko South Pars (zdieľané s Katarom) upevňuje jeho pozíciu ako jedného z troch najväčších producentov plynu, hoci väčšina výstupu je spotrebovaná doma kvôli sankciám. Plná reintegrácia by mohla z Iránu spraviť významného vývozcu LNG alebo dodávateľa plynu prostredníctvom plynovodov pre energeticky náročné trhy (vrátane Európy, ktorá hľadá nové zdroje).
Okrem ropy a plynu má Irán aj bohatú surovinovú základňu. Má veľký petrochemický priemysel (druhý najväčší v OPEC po Saudskej Arábii) a množstvo fabrík, ktoré by pri prístupe k západným technológiám
a trhom mohli výrazne zvýšiť vývoz plastov, hnojív a priemyselných chemikálií. V oblasti kovov a ťažby má Irán výrazné globálne postavenie: napríklad má 7. najväčšie zásoby medi (približne 36,5 milióna ton, asi 4 % svetových zásob), významné zásoby železnej rudy (v prvej desiatke na svete), zinku (6. najväčšie zásoby) a ďalších surovín. Už dnes je najväčším producentom ocele na Blízkom východe — zrušenie sankcií by mohlo spustiť exportný boom v oceli, medi a iných nerastoch.
Ďalšou, často podceňovanou výhodou je poľnohospodárstvo: vďaka rôznorodému podnebiu a 15 miliónom hektárov poľnohospodárskej pôdy je Irán významným producentom tovarov ako pistácie (historicky najväčší svetový exportér), šafran (viac ako 90 % svetovej produkcie) a ovocie. So zavlažovaním, investíciami a otvoreným obchodom by mohol výrazne zvýšiť poľnohospodársky export, čo by prospelo globálnym potravinovým trhom.
A napokon, veľký potenciál má aj cestovný ruch. Iránska kultúrna história — perzská civilizácia, archeologické pamiatky, pestré prírodné scenérie — každoročne priťahovala 7 – 8 miliónov turistov v rokoch pred pandémiou. Napriek geopolitickému napätiu navštívilo krajinu 7,4 milióna zahraničných turistov počas posledného iránskeho roka (marec 2024 – marec 2025). Normalizácia vzťahov by mohla počet návštevníkov výrazne zvýšiť a priniesť miliardy príjmov cez cestovný ruch, hotelierstvo a infraštruktúrne investície.
Stručne povedané, diplomatické urovnanie, ktoré by Irán opäť integrovalo do medzinárodného spoločenstva, by mohlo spustiť vlnu nových dodávok naprieč viacerými trhmi. Ropa je hlavnou komoditou — dodatočné iránske barely by tlačili ceny nadol (čo by potešilo dovozcov aj bojovníkov s infláciou). Energetická bezpečnosť Európy by sa posilnila príchodom ďalšieho veľkého dodávateľa plynu. Kovy a iné komodity by mohli mať nové zdroje, čo by mohlo obmedziť rast cien. Investori by zároveň získali prístup na nový, veľký rozvíjajúci sa trh so 85 miliónmi obyvateľov a bohatými zdrojmi — čo by predstavovalo významný impulz pre priame zahraničné investície do všetkého od petrochemikálií až po spotrebný tovar a cestovný ruch.
Tento „mierový dividendový“ scenár zatiaľ nie je zahrnutý v trhových očakávaniach, no už len jeho možnosť predstavuje protiváhu k rizikám vojny. Naznačuje, že ak by konflikt viedol k politickému posunu, strednodobým výsledkom by mohli byť nižšie energetické náklady a nové príležitosti na rast vo svete — namiesto stagflácie. Ak by sa však konflikt vyhrotil, hrozí dlhodobý obchodný spor, ktorý by mal rozsiahle ekonomické dôsledky.
Upozornenie: Pôvodne pripravené v anglickom jazyku.
Amirali Khaleghi, CFA (Portfolio Manager & Investment Strategist)
Alexander Chizganov (Portfolio Manager)
