Plán obnovy

CEO našej spoločnosti Peter Štadler sa nedávno zúčastnil diskusie Vizionári, aby diskutoval na tému „Plán obnovy Slovenska“. Vzhľadom na časové obmedzenie formátu a skutočnosť, že sa pán Heger stane novým premiérom, bola diskusia veľmi krátka a stručná. Radi by sme teda všetkým, ktorých táto téma zaujíma, poskytli hlbšiu sondu do tejto problematiky tak, ako ju zo svojej pozície vidí Peter Štadler.

Priority plánu obnovy

V prvom rade treba povedať: je veľká škoda, že sa väčšina bodov z plánu obnovy nezačala realizovať už skôr. Neznamená to, že sa nepracovalo na ničom, ale väčšina Slovákov doterajšie zmeny veľmi nepociťuje a vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti je značne skeptická.

Ak sa Slovensko chce začať posúvať, je potrebné posunúť sa do pozície inovátora. Ako prvé si preto musíme zadefinovať, v čom sme, (prípadne v čom môžeme byť) dobrí, resp. najlepší. Ako malá krajina môžeme využiť výhodu, že dokážeme byť flexibilnejší. Úspešné spustenie plánu obnovy môžeme stavať aj na skúsenostiach iných úspešných malých krajín, ako Fínsko či Estónsko, veľmi podstatné však bude nezostať len vo fáze plánovania.

Ako nedávno napísal pán Mikloš, vzhľadom na to, že je plán napísaný veľmi dobre, kľúčový krok bude spočívať v jeho realizácii. Niekoľkokrát sme už boli svedkami toho, ako sa kvetnaté plány technokratov nepodarilo pre chýbajúcu vôľu, prípadne nedostatok kvalitných ľudí, zrealizovať. Musíme si tiež uvedomiť, že by sme mali byť ešte ambicióznejší, keďže aj ostatné krajiny už majú svoje plány na naštartovanie ekonomiky a ďalší rast. Preto ak je náš cieľ dostať sa zo 74% na 92% EU, musíme počítať aj s ich rastom.

Všetky tieto a ďalšie výzvy znamenjú, že úspešný plán obnovy bude potrebovať silného politického lídra, ktorý bude musieť preukázať nielen politické, ale aj manažérske umenie. Takýto leader sa bude musieť obklopiť teamom kvalitných ľudí, ktorí budú schopní úspešne implementovať jednotlivé časti plánu. Keďže plán počíta s 10-ročným horizontom, prakticky to znamená, že dvakrát presahuje 4-ročné volebné obdobie. Ľudia v tomto teame preto budú musieť byť alebo apolitickí a schopní napĺňať plán aj v prípade zmeny ľudí pri moci, alebo budú musieť byť schopní začať plán úspešne implementovať od samého začiatku. Ak by sa im to podarilo dostatočne rýchlo a ľudia by vnímali pozitívnu zmenu, môže im to zabezpečiť dôveru voličov aj na ďalšie volebné obdobia, vďaka čomu budú schopní tento plán implementovať do posledného bodu. Komunikácia implementácie jednotlivých bodov teda bude počas celého obdobia kľúčová pre podporu verejnosti a tým aj zachovanie kontinuity plánu.

Najdôležitejšie priority v rámci plánu sú z môjho pohľadu: vzdelanie, inovácie a podpora podnikateľského prostredia. Je to práve preto, že tieto tri body dokážu následne ovplyvniť všetky ostatné body.

Reakcia na pokles ekonomiky

Veľmi dôležité bude pozrieť sa na veci podrobne a ísť do detailov. Je potrebné urobiť hĺbkovú analýzu škôd, ktoré pandémia napáchala, vyčísliť ich a zistiť tak, kde bude najpotrebnejšie pomáhať. Musíme si tiež uvedomiť, že podobná situácia sa môže zopakovať a nabudúce by sme preto mali byť omnoho lepšie pripravení. Súčasťou plánu by preto mal byť aj manuál pre ďalšiu podobnú situáciu. Hoci najbližšia ťažká situácia nebude identická, ak sa lepšie pripravíme a ak budú na správnych postoch kvalitní ľudia, máme veľkú šancu znížiť prípadné dopady.

Za najciteľnejšiu oblasť považujem digitalizáciu a inovácie. Pandémia doslova vyzliekla do naha krajiny a spoločnosti, ktoré neboli pripravené. Uvediem aj príklad, ktorý som sám zažil. Nemôže sa v budúcnosti opakovať, že policajti v rámci pandemických opatrení pri kontrole hraníc zapisujú ľudí jednoducho do zošitov.

Podnikateľské prostredie

Zaskočilo ma, že sa na túto oblasť vyčlenilo iba 10 miliónov EUR. Môže to síce postačovať, bude však nevyhnutná vysoká efektivita alokácie prostriedkov. Na druhej strane si myslím, že práve podnikateľský segment môže priniesť najviac pridanej hodnoty za investované peniaze. Rátam tiež s tým, že podnikateľské prostredie je úzko prepojené aj s inými segmentmi a peňazí teda bude v dôsledku viac. Rozhodovať však nakoniec bude hlavne to, kam tieto peniaze pôjdu, čo je informácia, ktorú momentálne nemám k dispozícii.

Osobne by som preferoval, ak by sa tieto finančné prostriedky využili napríklad aj na podporu návratu talentovaných ľudí zo zahraničia. Pandémia mnohých z nich pripravila v zahraničí o prácu a máme teda unikátnu príležitosť osloviť ich a motivovať, aby si novú prácu nehľadali v zahraničí, ale vrátili sa späť domov. Tieto talenty so sebou totiž prinesú nielen pridanú hodnotu svojej práce, ale aj cenné know-how a mnohé inovácie.

Veľkou pomocou môže byť aj miliarda určená na zefektívnenie verejnej správy. Pre podporu podnikateľského prostredia je nesmierne dôležité, aby sa mohol oprieť o dobre fungujúcu verejnú správu a dobre fungujúci štát, ktorý férovo reguluje trh a dáva tak solídnym a kvalitným firmám možnosť presadiť sa. Tie vďaka tomu nemusia súperiť s konkurenciou, ktorá používa neetické taktiky alebo podniká na hrane, prípadne aj za hranou zákonov. Pokiaľ sa to podarí, bude to win-win situácia, pretože dobré firmy budú zároveň poskytovať lepšiu službu a chrániť svojich zákazníkov.

Z vlastných skúsenosti môžem uviesť napríklad reguláciu finančného prostredia. To má značné trhliny a nedostatky, následkom ktorých majú ľudia problém dôverovať finančným inštitúciám. Pokiaľ by štát tieto nedostatky dokázal odstrániť, pomôže nielen finančným spoločnostiam, ale zároveň bude tiež vedieť ochrániť ľudí, ktorí ich produkty využívajú.

Dôchodková a daňová reforma

Práve na nedostatočnú reguláciu finančného prostredia nadväzuje téma dôchodkov. Je to jedna z najzložitejších tém a väčšina vlád sa jej skôr snažila vyhnúť. Z môjho pohľadu je absolútne kľúčové, aby sa zodpovednosť na zabezpečenie dôchodku prenášala viac na samotných obyvateľov. Aby neprichádzalo k nedorozumeniam, bude tu potrebná správna komunikácia, ktorá pôjde ruka v ruke s dobre fungujúcou reguláciou a prostredím, ktoré ľuďom dodá potrebnú dôveru, že si týmto spôsobom dokážu zabezpečiť dôchodok.

Na dosiahnutie tohto cieľa bude kľúčová kvalita finančných spoločností. Tú by mal zabezpečiť tlak regulácií na finančné spoločnosti, ktoré budú následne nútené prísť s kvalitnými riešeniami pre klientov tak, aby sa klienti už nepopálili. Práve takéto inovácie plánujeme priniesť aj my — a to tak, že sa zameriame na elimináciu ľudského faktoru, ktorý často býva ovplyvnený napríklad výškou provízií. To má potom za následok nesprávny výber finančných produktov pre klienta. Tu by som ešte rád dodal, že na Slovensku máme aktuálne vyše 10 miliárd EUR v podielových fondoch a ďalších 40 miliárd EUR v bankách. Tieto prostriedky však momentálne nie sú využívané na zabezpečenie dlhodobých cieľov, čo je potrebné zmeniť.

Úloha start-up a venture projektov

Na Slovensku už dnes máme niekoľko úspešných projektov a spoločností, čo sa pozitívne odzrkadľuje na spoločnosti. Verím, že pokiaľ je nejaká spoločnosť transparentne a legitímne úspešná, budú na jej čele vzdelaní a erudovaní ľudia, ktorí majú správne nastavené hodnoty so zmyslom pre pomoc a ktorí budú chcieť vrátiť veľkú časť úspechu naspäť do komunity, kde svoj biznis rozbehli. Priestor na zmenu k lepšiemu vidím vo vytvorení prostredia, kde by sa majetní ľudia mohli legitímnym a transparentným spôsobom pričiniť o to, aby úspešné firmy rástli. Máme veľa dobrých start-upov a vzniká aj niekoľko zaujímavých venture projektov, ktoré by takúto možnosť pre svoj rozvoj uvítali. Moja predstava by bola vytvoriť prostredie — akýsi most — medzi štátom a privátnym sektorom, a majetnými ľuďmi. Ak teda štát investuje nejakú časť peňazí, aby takéto prostredie vytvoril, napríklad tým, že bude ľudí správne edukovať, môže získať ďalšiu časť peňazí. Táto časť môže byť ešte väčšia, ako sám štát investoval naspäť do privátneho sektora. Napríklad: ak investujem 1 milión EUR do edukačnej aplikácie, konferencií či iných aktivít, môže sa mi vrátiť 100 miliónov naspäť od privátneho sektora, ktorý pochopí, že nemusí peniaze investovať do nehnuteľností ako kedysi, ale radšej prostriedky preinvestuje do slovenských start-upov.

Kľúčovým faktorom bude, či sa podarí nájsť spôsob, ktorý aj toto náročné prostredie a možnosti správne a dostatočne predstaví. Nie každý majetný človek má totiž aj vedomosti na to, aby vedel danú investíciu správne vyhodnotiť a nepopáliť sa. Nemenej potrebná je aj finančná gramotnosť, ktorá je u nás veľmi nízka.

Inovácie a ich implementácia

Pre inovácie platí to isté, čo som spomínal už pri start-upoch: kľúčová bude kvalita ľudí a ich schopnosti. Každý, kto inovuje, bude potrebovať spojiť dva svety – odborníkov na hard a soft skills. To znamená, že je nevyhnutná spolupráca ľudí, ktorí majú technické zručnosti a tých, ktorí sú nadaní v dizajnovaní procesov, komunikácii a vedení ľudí. Týchto ľudí dokážeme rýchlo získať tým, že k nám prilákame talenty a dáme im priestor priniesť adekvátnu alternatívu pre verejnú správu voči privátnemu sektoru. Skúsení ľudia zo zahraničia so sebou môžu priniesť potrebnú mentalitu a návyky z iných krajín. Práve osobný rozvoj ako jeden z elementárnych prvkov úspechu pomôže nastaviť kultúru, ktorá na Slovensku aktuálne nie je vžitá.

Táto kultúra začína dôležitosťou akceptácie chýb pri manažovaní a leaderstve. Ako príklad uvediem Angelu Merkelovú, ktorá sa ako leader dokázala po vyše 30 hodinách ospravedlniť a povedať, že urobili chybu a opatrenia, ktoré mali byť urobené na Veľkú noc, nebudú, pretože nemajú dostatok času na ich implementáciu. Ďalej táto kultúra pokračuje niečím, čo sa v zahraničí považuje za kľúčové a vyučuje sa ako samostatná disciplína: tzv. Enterpreneurship thinking, čiže podnikateľské myslenie.

Inovácie a ich implementácia v rámci Plánu obnovy sa každopádne nepodarí naplniť, ak verejná správa nebude spolupracovať s privátnou sférou. Je kritické, aby sa do danej spolupráce zapojilo čo najviac úspešných ľudí v odvetviach inovácií, ktoré potrebujeme implementovať. Treba počítať aj s tým, že nové výzvy budú prichádzať neustále. Zoberme si napríklad obrovský nárast doručovacích a donáškových služieb, ktorý enormne zvýšil tlak na transport a pre plnohodnotné naplnenie potrieb zákazníkov bude potrebovať inovovať vo viacerých smeroch. Nezabúdajme ani na tlak, ktorý zvýšenie dopytu po týchto službách momentálne vyvíja na životné prostredie.

Vývoj ekonomiky SR a ekonomiky domácností a hypotekárneho trhu

Takmer všetko bude závisieť od vakcinácie a vývoja pandémie v najbližšom období. Pokiaľ sa opatrenia budú uvoľňovať a zvýši sa mobilita, bude sa rovnako zvyšovať konzumácia a ekonomický a spotrebný sentiment. Dopady pandémie na ekonomiky domácností sa ešte len budeme postupne dozvedať. Aktuálne je ešte príliš veľa premenných, ktoré nevieme identifikovať, a teda nedokážeme ani robiť relevantné závery. Dôležité je, aby trh neovplyvňoval príliš veľký hypotekárny turizmus spôsobený predajom hypoték finančnými sprostredkovateľmi. Úrokové sadzby sú najnižšie v histórii a je otázne, dokedy to potrvá. Nemyslím si, že by mala nastať dramatická zmena, ale lepšie bude pripraviť sa aj na takýto scenár. Ľudia by mali počítať aj s tým, že hypotéky budú musieť splácať aj po zvýšení úrokovej sadzby a hoci banky už dnes robia stres testy aj na vyššie úroky, opatrnosť v tomto ohľade nie je nikdy na škodu.

Vývoj na trhu s nehnuteľnosťami

Návrat k úrovniam spred pádu v roku 2008 trval až 7 rokov, dnes sa však už nachádzame na na úrovni 1 700 € na m2. Osobne vnímam dva problémy spojené s týmto trhom. Prvým je pomýlený dojem niektorých skupín ľudí, ktorí sa považujú za investorov iba preto, že kúpili nehnuteľnosť ako investíciu a po jej prenájme im nejaká čiastka zostane nazvyš. Druhým problémom je zastaralé myslenie v rámci tohto segmentu. Neznamená to ale, že samotné investovanie do nehnuteľnosti musí byť chybou. Práve naopak, veľakrát je to správny krok a dôležitý prvok diverzifikácie. Treba si však dať na novodobých developerov, ktorí sa rozmohli ako huby po daždi, a ktorí sa sa po novom považujú aj za odborníkov na investovanie.

Ďalší článok

Nepremeškajte žiadnu cennú informáciu

Prihláste sa do newslettra a dostávajte WEM Insights pravidelne priamo do vášho mailboxu.